Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 29.03.1968, sp. zn. 4 Cz 19/68, ECLI:CZ:NS:1968:4.CZ.19.1968.1

Oprávněná Štátna sporiťeľna v T. navrhola vôči povinnej E. H. ako právnej nástupničke po zomrelom M. P. výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku povinnej pre vymoženie sumy 438,50 Kčs s prísl. ako aj trov predchádzajúceho konanie (27 Kčs) a trov návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (17 Kčs). Pkresný súd v Galante vzhovel návrhu na výkon rozhodnutia uznesením z 2. 4. 1966.

Neskorším uznesením z 12. 1. 1967 vyslovil Okresný súd v Galante, že je výkon rozhodnutia nariadený uznesením z 2. 4. 1966 neprípustný. Na odôvodnenie svojho stanoviska uviedol, že platobné rozkazy Okresného súdu v Trnave z 15. 6. 1956 a 8. 4. 1960 zneli proti inej osobe, a to proti zomrelému M. P.

Na odvolanie oprávnenej potvrdil Krajský súd v Bratislave uznesením z 3. 5. 1967 rozhodnutie okresného súdu z 12. 1. 1967. Zdôraznil, že ustanovenie § 470 o. z. upravujúce zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa len do výšky cenu nadobudnutého dedičstva nedáva možnosť pre výklad, ktorý zastáva oprávnená. Dedičke E. H. nebola doposiaľ žiadnym zúdnym rozhodnutím (ani rozhodnutím iného orgánu) uložená povinnosť zaplatiť dlhy za poručiteľa, takže žiadne vykonateľné rozhodnutie proti nej nesmeruje; nie je tu teda predpoklad pre výkon rozhodnutia v zmysle § 251 o. s. p. Dľa názoru krajského súdu musí oprávnený svoj nárok opierajúci sa o ustanovenie § 470 o. z. uplatniť proti povinnej najprv v spornom konaní podľa § 79, 80 písm. b) a ďalších o. s. p.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozhodnutím krajského súdu bol porušený zákon a toto rozhodnutie zrušil.

Z odôvodnenia:

Podľa § 256 ods. 1, 2 o. s. p. možno proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia len ak je preukázané, že na neho prešla povinnosť alebo právo z rozhodnutia. Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou štátnym orgánom, pokiaľ nevyplýva priamo z právneho predpisu.

Ani práva, ani povinnosti vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov nezenikajú smrťou svojich subjektov, ale prechádzajú spravidla na ich dedičov. Smrťou dlžníka povinnosť zásadne nezanikne; zanikajú iba také povinnosti, ktoré mal osobne vykonať dlžník ( § 95 ods. 1 o. z.).

Zákon ustanovuje, že dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za dlhy poručiteľa ( § 470 ods. 1 o. z.); ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy poručiteľa pod%la pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli ( § 470 ods. 2 o. z.). Pretože sa dedič okamihom smrti poručiteľa stáva subjektom jeho práv a povinností, ktoré poručiteľovou smrťou nezanikli, môžu veritelia poručiteľa žiadať uspokojenie svojich pohľadávok aj z dedičovho majetku, avšak len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

V danom prípade poukázala oprávnená už v návrhu na výkon rozhodnutia na rozhodnutie v dedičskej veci po zomrelom M. P., proti ktorému smerujú pôvodné právoplatné a vykonateľné platobné rozkazy; za právnu nástupkyňu označila povinnú E. H. ako dedičku. Za tohto stavu súdu prvého i druhého stupňa vychádzali mylne z okolnosti, že proti povinnej nesmeruje žiadne súdne rozhodnutie vynesené v konaní proti nej. Citovaný osobitný predpis o. s. p. dáva oprávnenej možnosť žiadať o nariadenie výkonu rozhodnutia priamo proti dedičke, pokiaľ sú osoba dedičky a rozsah dedičstva preukázané právioplatným rozhodnutím štátneho notárstva.

Z uvedeného plyne, že krajský súd porušil zákon v ustanoveniach § 1, 268 ods. 1 písm. h), § 256 o. s. p., § 95 ods. 1, § 470 ods. 1 o. z.