Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 30.11.1967, sp. zn. 4 Cz 125/67, ECLI:CZ:NS:1967:4.CZ.125.1967.1

K výkladu § 294 ods. 1 a § 296 ods. 1 o. s. p.

Z hľadiska výšky nároku uplatneného so zreteľom na ustanovenie § 269 o. s. p. je treba skúmať, aké čiastky z platu povinného mal skutočne žalovaný v príslušnom období zrážať a žalobcovi vyplácať.

Pre záver v tomto smere je treba bezpečne zistiť výšku pohľadávky, ktorá je predmetom výkonu rozhodnutia proti povinnému, rozsah dosiaľ nevymoženej jej časti, skutočnosť, či ide o prednostnú pohľadávku a aké je jej poradie, aký bol skutočný príjem povinného od žalovaného v kritickom období, aká bola jeho čistá mzda včítane hodnoty naturálií (pokiaľ ich povinný od žalovaného poberal) a aký je počet osôb, ktorým povinný poskytuje výživné.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 30. 11. 1967, 4 Cz 125/67.)

Žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 2551,14 Kčs, na ktorú by mal pri výkone rozhodnutia proti povinnému pracovníkovi žalovaného podniku P. L. právo, keby žalovaný ako platiteľ mzdy splnil povinnosť uvedenú v § 294 o. s. p.

Žalovaný neuznal svoju povinnosť s odkazom na to, že sa o výkone rozhodnutia formou zrážok zo mzdy povinného dozvedel až 4. 12. 1965 po obdržaní súdneho rozhodnutia.

Okresný súd v Trnave návrhu vyhovel a zaviazal žalovaný podnik zaplatiť sumu 2551,14 Kčs s prísl.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon a toto rozhodnutie zrušil.

Z odôvodnenia:

Okresný súd zistil v konaní správne, že sa žalovaný podnik pri prijímaní povinného P. L. do práce uspokojil len s vyhlásením povinného, že proti nemu nebol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, hoci povinnosťou žalovaného, podľa § 294 ods. 1 o. s. p. bolo vyžiadať si od povinného potvrdenia vyhotovené organizáciou, v ktorej povinný predtým pracoval, o tom, či bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, ktorým súdom a v čí prospech. Keby tak urobil, zistil by, že takýto výkon rozhodnutia proti povinnému bol nariadený; vykonaním zrážok z platu povinného by bol splnil povinnosť proti oprávnenému žalujúcemu podniku.

Okresný súd však pri zisťovaní skutočného stavu veci, týkajúceho sa výšky uplatneného nároku, nepostupoval už v konaní správne a uspokojil sa len konštatovaním údajov, uvedených v žalobe, že totiž povinný dosiahol takého zárobku v žalovanom podniku v období od septembra 1965 do decembra 1965, že mohlo byť zrazené a žalobcovi poukázané toľko, koľko požaduje.

Povinnosťou súdu rozhodujúceho podľa § 296 ods. 1 o. s. p. o žiadosti žalobcu, aby mu žalovaný ako platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré mal právo, keby bol platiteľ mzdy splnil povinnosti podľa § 294 ods. 1 a 2 o. s. p., bolo skúmať, aké sumy z platu povinného mohol skutočne žalovaný v príslušnom období zrážať a žalobcovi vyplácať.

Súd nevypočul k údajom žalobcu o výške nároku zástupcu žalovaného a nevykonal ani dôkaz spisom Okresného súdu v Galante sp. zn. E 96/64, takže nemohol bezpečne zistiť ako výšku pohľadávky, ktorá je predmetom výkonu rozhodnutia proti povinnému P. L., tak i rozsah dosiaľ nevymoženej jej časti, konečne ani skutočnosť, či ide o prednostnú pohľadávku a aké je jej poradie. Súd ďalej nijako nezisťoval, aký bol skutočný príjem povinného od žalovaného v kritickom období, aká bola jeho čistá mzda včítane hodnoty naturálií (pokiaľ ich povinný od žalovaného poberal) a aký je počet osôb, ktorým povinný poskytuje výživné. Všetky tieto zistenia mohli mať značný vplyv na správne posúdenie výšky vzneseného nároku.

Pri tak vážnych nedostatkoch v zisťovaní skutočnej výšky nároku nemal okresný súd potrebné podklady pre správne rozhodnutie vo veci samej. Porušil preto svojím postupom v konaní a svojím rozhodnutím zákon v ustanoveniach § 1, 6, 120 ods. 1, § 132 a 153 ods. 1 o. s. p. v súvislosti s ustanoveniami § 291 ods. 1, 2 a § 296 ods. 1 o. s. p.