Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 26.08.1967, sp. zn. 6 Cz 137/67, ECLI:CZ:NS:1967:6.CZ.137.1967.1

Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, ktorým bola zamietnutá navrhovateľova žiadosť o priznanie nároku na starobný dôchodok. Súd vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ bol poistený ako zamestnanec do roku 1946, od roku 1948 do roku 1961 pracoval ako osoba samostatne zárobkovo činná a získal tak 4694 dní poistenia, a potom bol poistený opäť ako zamestnanec do roku 1966; ako zamestnanec získal celkom 8810 dní poistenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd v podstate tým, že pre osoby, ktoré boli pred dôchodkovým poistením osôb samostatne hospodáriacich už v zamestnaneckom pomere a po prerušení tohoto dôchodkového poistenia osôb samostatne hospodáriacich opätovne vykonávajú zamestnanie, hodnotí sa doba, po ktorú boli samostatne zárobkovo činné, i pre vznik nároku na starobný dôchodok pracovníka v zmysle ustanovení § 9 ods. 2 a § 8 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 102/1964 Zb. obdobne, ako sa hodnotí poistenie družstevných roľníkov pre nárok podľa citovaného ustanovenia.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že týmto uznesením krajského súdu bol porušený zákon a toto rozhodnutie zrušil.

Z odôvodnenia:

Pre posúdenie nárokov na dôchodok pracovníka, u ktorého je splnená podmienka stanovená v ustanoveniach § 9 ods. 2 a § 8 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 102/1964 Zb. je treba vychádzať z ustanovenia § 8 ods. 1 písm. b) tejto vyhlášky. Podľa nakoniec uvedeného ustanovenia sa nárok na dôchodok posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov len vtedy, ak žiadateľ získal v samotnom dôchodkovom zabezpečení pracovníkov dobu potrebnú pre nárok na tento (tj. starobný) dôchodok. Nárok na plný starobný dôchodok má podľa § 11 ods. 1 zák. č. 101/1964 Zb. pracovník, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v dobe trvania zamestnania dosiahol aspoň 60 rokov. Navrhovateľ však získal v dôchodkovom zabezpečení pracovníkov len 8810 dní, nie teda potrebných 9125 dní. Doba troch rokov, ktorá je uvedená v ustanovení § 8 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 102/1964 Zb., má pritom za následok len oživenie hodnotenia prerušeného zamestnania. Ak doba zamestnania ( § 6 zák. č. 101/1964 Zb.) je prerušená dobou poistenia osoba samostatne hospodáriacej, vznikne podľa § 9 ods. 2 a § 8 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 102/1964 Zb. nárok na starobný dôchodok pracovníka podľa § 11 zák. č. 101/1964 Zb. len vtedy, ak doba zamestnania činí aspoň 25 rokov. Doba poistenia osoby samostatne hospodáriacej má význam len pre výšku dôchodku.

Pokiaľ teda krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok pracovníka, pretože včítane doby poistenia osoby samostatne hospodáriacej splnil podmienku potrebnej doby 25 rokov, porušil tým zákon v ustanoveniach § 11 zák. č. 101/1964 Zb., § 8 ods. 1 písm. b) a § 9 ods. 2 vyhl. č. 102/1964 Zb.