Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 28.07.1967, sp. zn. 4 Cz 83/67, ECLI:CZ:NS:1967:4.CZ.83.1967.1

Okresný súd vo Zvolene zamietol návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva k mal. L. J., ktorý sa narodil 17. 5. 1962 za trvania manželstva. Zistil totiž, že navrhovateľ súložil s odporkyňou E. J. 17. 9. 1961, krvná skúška otcovstvo navrhovateľa nevylúčila a z posudku znalca – pôrodníka mal súd prvého stupňa za preukázané, že nemožno vylúčiť, že súlož medzi navrhovateľom a odporkyňou bola oplodňujúcou súložou, z ktorej sa narodil mal. L. J. Nezhľadal teda súd preukázaným, že by otcovstvo navrhovateľa bolo vylúčené, a vychádzal preto vo svojom rozhodnutí zo zákonnej domnienky otcovstva navrhovateľa ako manžela matky mal. L. J. a vyvrátenie tejto domnienky nemohla postačiť skutočnosť, že matka dieťaťa súložila 22. 8. 1961 s J. H. a že krvná skúška nevylúčila ani tohoto muža z možného otcovstva k mal. L. J. Pohlavné styky odporkyne E. J. s V. H. neboli preukázané; krvná skúška, pravda, ani tohoto muža z otcovstva nevylúčila.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyslovil, že navrhovateľ J. J. nie je otcom mal. L. J., nar. 15. 5. 1962 z matky E. J. Krajský súd doplnil konanie vykonaním dedično-biologickej skúšky a z posudku vypracovaného Katedrou všeobecnej biológie lekárskej fakulty Komenského univerzity v Bratislave zistil, že otcovstvo navrhovateľa J. J. k mal. L. J. je nerozhodné, otcovstvo V. H. skôr nepravdepodobné. Mal preto krajský súd za to, že navrhovateľ nesplodil mal. L. J.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici bol porušený zákon a toto rozhodnutie zrušil.

Z odôvodnenia:

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zák. o rod. ak sa narodí dieťa v dobe medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, keď manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom.

Výsledky zistenia skutočného stavu veci bolo teda treba v danom prípade hodnotiť v tom zmysle, do akej miery je nimi preukázané, že otcovstvo navrhovateľa k mal. L. J. je vylúčené. Tak by tomu napr. bolo, pokiaľ by bolo bezpečne preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou E. J. v kritickej dobe pred narodením dieťaťa nesúložil alebo že z iných napr. zdravotných dôvodov alebo dôvodov rozdielnosti krvných skupín alebo podskupín navrhovateľa a dieťaťa, zistených krvnou skúškou, je vylúčené, aby bol otcom. Nič takého však v priebehu konania na súdoch oboch stupňov nebolo v danom prípade zistené. Navrhovateľ súložil s odporkyňou E. J. v kritickej dobe pred narodením dieťaťa, znalecký dôkaz z oboru pôrodníctva nevylúčil možnosť oplodnenia odporkyne z tejto súlože a krvná skúška žalovaného z otcovstva k dieťaťu nevylúčila. Avšak ani dedično-biologická skúška, vykonaná v konaní na súde druhého stupňa, na výsledky ktorej odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku najmä poukazuje, otcovstvo navrhovateľa rovnako nevylúčila, ale jej záver vyznel v tom zmysle, že otcovstvo navrhovateľa je nerozhodné. Skutočnosť, že výsledky dedično-biologickej skúšky nasvedčujú väčšou pravdepodobnosťou otcovstvo iného muža, nemôže byť sama o sebe dostatočným podkladom pre splnenie zákonného predpokladu, že totiž je celkom vylúčené otcovstvo manžela matky k dieťaťu, narodenému za trvania ich manželstva. Zákon pripúšťa vyvrátenie zákonnej domnienky otcovstva manžela matky len vtedy, ak dôkaz opaku je určitý a nezvratný, nielen viac či menej pravdepodobný. Výslovný zákonný predpoklad zapretia otcovstva nebol preto v prejednávanom prípade splnený.

Pretože Krajský súd v Banskej Bystrici potom vychádzal vo svojom rozhodnutí z opačného právneho názoru,,porušil týmto svojím rozhodnutím zákon v ustanovení § 58 ods. 1 zák. o rod. v súvislosti s ustanoveniami § 6, 120 ods. 1, § 132, 133 o. s. p.