Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 24.02.1967, sp. zn. 4 Cz 11/67, ECLI:CZ:NS:1967:4.CZ.11.1967.1

Skutočnosť, že spoluvlastníkom predmetu, ktorý je ináč v osobnom vlastníctve, je čs. štát, nemení nič na tom, že k prevodu podielu je treba súhlasu všetkých spoluvlastníkov.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 24. 2. 1967, 4 Cz 11/67.)

Štátne notárstvo Bratislava-mesto registrovalo kúpnu zmluvu ohľadne ideálnej polovice rodinného domku čp. XII – 1296 v B. a parcely č. 796/11. Spoluvlastníkom týchto nehnuteľností z jednej ideálnej polovice je čs. štát – ONV v B.; uvedený rodinný domček je v správe Obvodného podniku bytového hospodárstva v B.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom, že rozhodnutím Štátneho notárstva v B. bol porušený zákon a toto rozhodnutie zrušil.

Z odôvodnenia:

Podľa § 63 ods. 1 not. por. štátne notárstvo preskúma, či zmluva, ktorá je ohlásená na registráciu je platná, najmä či sa svojim obsahom neprieči zákonu, alebo ho neobchádza, alebo inak neodporuje záujmom spoločnosti; účastníci sú povinní preukázať štátnemu notárstvu skutočnosti potrebné na preskúmanie platnosti zmluvy. Citované zákonné ustanovenie zo skutočností, potrebných na preskúmanie zmluvy, uvádza výslovne nutnosť doloženia oprávnenia účastníka zmluvy nakladať s nehnuteľnosťou.

Podľa § 140 o. z. môže spoluvlastník predmetu v osobnom vlastníctve previesť svoj podiel bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov len na spoluvlastníka, alebo na svojich potomkov; inak je treba k prevodu podielu súhlas všetkých spoluvlastníkov. Na tom nič nemení skutočnosť, že spoluvlastníkom takéhoto predmetu, ktorý je inak v osobnom vlastníctve, je čs. štát. Vzhľadom na závažnosť tohoto prejavu súhlasu spoluvlastníka a právnym dôsledkom s ním spojeným, je treba aby bol tento súhlas daný takým spôsobom a v takej forme, aby nevzbudzoval pochybnosť o tom, že skutočne k súhlasu s prevodom spoluvlastníckeho podielu došlo (porovnaj rozh. č. 61/1966 Zb. rozh.).

V dotazníku, predloženom ohlasovateľom zmluvy na registráciu súčasne so zmluvou sa síce ObNV v B. k prevodu nehnuteľností vyjadril, pravda, v nejasnom znení. Vyjadrenie toto nemožno považovať za prejav súhlasu s prevodom spoluvlastníckeho podielu v zmysle § 140 o. z., nevzbudzujúcim pochybnosť o prejave vôle v tomto zmysle. Bolo preto povinnosťou štátneho notárstva, aby v záujme zistenia skutočného stavu veci ( § 4 ods. 1 not. por.) trvalo na preukázaní súhlasu spoluvlastníka v zmysle § 140 o. z., prípadne samo si vyžiadalo vyjadrenie ObNV o tom, či s prevodom podielu spoluvlastníka súhlasí.

Pretože štátne notárstvo takto nepostupovalo, došlo v konaní pred ním a v jeho rozhodnutí k porušeniu zákona v § 4 ods. 1 a v § 63 not. por. v súvislosti s § 140 o. z.

V ďalšom konaní bude treba, aby sa štátne notárstvo zaoberalo potrebným šetrením ohľadne otázky súhlasu spoluvlastníka k prevodu podielu spoluvlastníka a taktiež skúmaniu ďalších občianskoprávnych náležitostí z hľadiska platnosti zmluvy, predloženej na registráciu, ako ich pre potreby postupu štátnych notárstiev v konaní o registrácii príkladmo uvádza čl. 15 smernice Min. spravodlivosti a Min. poľnohospodárstva z 19. 5. 1964 č. 297/1964-MS-OK (uverejnená v čiastke 6/1964 Zb. inštrukcií a oznámení Min. sprav.) o postupu pri registrácii zmluv na štátnych notárstvach a pri udeľovaní súhlasu k prevodom a nájmom niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi.