Rozsudek Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 27.01.1967, sp. zn. 4 Cz 125/66, ECLI:CZ:NS:1967:4.CZ.125.1966.1

Výrok o potvrdení nadobúdnutia dedičstva nie je vo vzťahu k ostatným výrokom napadnutého uznesenia štátneho notárstva (najmä vo vzťahu k výroku o povinnosti preberateľa vyplatiť ustupujúcim dedičom ich dedičské podiely, keď tento výrok bol opravným prostriedkom výslovne napadnutý) výrokom so samostatným skutkovým základom. Naopak, oba tieto výroky sa operajú o ten istý skutkový základ, sú na sebe vzájomne závislé a jeden bez druhého nemôže obstáť, najmä ak ide o prípad, keď sa ustupujúci dedičia výplaty dedičských podielov nezriekli. Výrok o výške dedičských podielov ustupujúcich dedičov je priamo závislý na správnosti výroku o tom, k akému dielu dedičstva sa dedičom potvrdzuje nadobudnutie dedičstva.

(Rozsudok Najvyššieho súdu z 27. januára 1967, 4 Cz 125/66.)

Uznesením Štátneho notárstva v Humennom bolo okrem iného potvrdené nadobudnutie dedičstva po poručiteľke jej deťom a vnučkám poručiteľky.

Krajský súd v Košiciach na sťažnosť dedičov zrušil uvedené rozhodnutie štátneho notárstva len vo výroku o tom, že preberateľ roľníckeho podniku poručiteľky nie je povinný ustupujúcim dedičom vyplatiť ich dedičské podiely. Ináč v časti napadnutej opravným prostriedkom, uznesenie štátneho notárstva potvrdil a časť výroku rozhodnutia, ktorá nebola opravným prostriedkom dedičov výslovne napadnutá, t. j. výrok o potvrdení nadobudnutia dedičstva, nechal nedotknutú.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, podanej predsedom Najvyššieho súdu, že oboma rozhodnutiami, pokiaľ nimi bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva, bol porušený zákon a tieto rozhodnutia zrušil.

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Košiciach i keď vo veci rozhodoval na podklade opravného prostriedku troch z dedičov, v ktorom nesprávny výrok rozhodnutia štátneho notárstva o potvrdení nadobudnutia dedičstva všetkým dedičom rovnakým dielom výslovne napadnutý nebol, nepostupoval správne, keď i túto časť napadnutého rozhodnutia nepreskúmal a pochybenie štátneho notárstva nenapravil.

Podľa § 212 o. s. p. je totiž odvolací súd povinný preskúmať celé napadnuté rozhodnutie, teda vo všetkých jeho výrokoch, pokiaľ však nejde o výrok, ktorý už nadobudol právoplatnosť. Tak tomu však môže byť len v tom prípade, ak bolo rozhodnuté o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Len výrok ohľadne práva so samostatným skutkovým základom, proti ktorému opravný prostriedok nesmeruje, nie je odvolaním dotknutý a nadobúda právoplatnosť oddelene ( § 206 ods. 2 o. s. p.). O takýto prípad v tejto dedičskej veci nešlo. Výrok o potvrdení nadobudnutia dedičstva nie je vo vzťahu k výroku o povinnosti preberateľa vyplatiť ustupujúcim dedičom ich dedičské podiely, keď tento výrok bol opravným prostriedkom výslovne napadnutý výrokom so samostatným skutkovým základom. Naopak oba tieto výroky sa operajú o ten istý skutkový základ, sú na sebe vzájomne závislé a jeden bez druhého nemôže obstáť, najmä ak ide o prípad, keď sa ustupujúci dedičia výplaty dedičských podielov nezriekli. Výrok o výške dedičských podielov ustpujúcich dedičov je priamo závislý na správnosti výroku o tom, k akému dielu dedičstva sa dedičom potvrdzuje nadobudnutie dedičstva.

Bolo preto povinnosťou krajského súdu v danom prípade, aby i výrok o potvrdení nadobudnutia dedičstva preskúmal. Pretože tak nepostupoval. došlo jeho rozhodnutím k porušeniu zákona v tých istých ustanoveniach zák. č. 141/1950 Zb., ako v rozhodnutí štátneho notárstva a ďalej v ustanoveniach § 212 ods. 1 o. s. p. v súvislosti s § 206 ods. 1, 2 o. s. p.