Rozsudek Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 30.12.1966, sp. zn. 6 Cz 213/66, ECLI:CZ:NS:1966:6.CZ.213.1966.1

Keďže navrhovateľ splňoval zákonné podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 55/1956 Zb. a predpisov s týmto zákonom súvisiacich, prichodilo jeho nároky posudzovať z hľadiska týchto predpisov, i keď navrhovateľ po vzniku nároku zotrval v zamestnaní až do 1. 7. 1965.

Zákon č. 55/1956 Zb. zápočet doby nezavinenej nezamestnanosti nepozná.

(Rozsudok Najvyššieho súdu z 30. decembra 1966, 6 Cz 213/66.)

Rozhodnutím zo dňa 13. 11. 1965 priznal Štátny úrad sociálneho zabezpečenia – Správa dôchodkov v Bratislave navrhovateľovi podľa § 9 ods. 1 zák. č. 55/1956 Zb. od 1. 7. 1965, tj. od výstupu zo zamestnania, starobný dôchodok v sume 1004 Kčs mesačne. Pri učení výšky dôchodku vychádzal odporca z PMZ zisteného z kalendárnych rokov 1955 – 1964 a z doby zamestnania a poistenia hodnotiteľnej v rozsahu 30 rokov, pričom pracovnú činnosť vykonávanú po dovŕšení 60 rokov veku vyjadril zvýšením dôchodku o 8 % (PMZ 1630 Kčs x 55 % = 896 Kčs – 23 Kčs daň z dôchodku = 873 Kčs + 8 % z PMZ 1630 Kčs = 130,40). Stanovil teda výšku dôchodku podľa § 10 zák. č. 55/1956 Zb. v spojitosti s § 114 zák. č. 101/1964 Zb.

Navrhovateľ sa domáhal zhodnotenia doby nezavinenej nezamestnanosti v čase od 29. 12. 1930 do 15. 3. 1939 plným počtom dní a nielen v rozsahu 1336 dní. Svoj nárok oprel o rozhodnutie komisie soc. zabezpečenia rady ONV v Trenčíne zo dňa 17. 8. 1966, ktorým došlo k zhodnoteniu nezavinenej nezamestnanosti v čase od 20. 11. 1930 do 13. 3. 1939 v plnom rozsahu.

Odporca navrhoval preskúmavané rozhodnutie potvrdiť v podstate z dôvodov, že doba od 29. 12. 1930 do 15. 3. 1939 bola zhodnotená v rozsahu 1336 dní podľa poistného materiálu a záznamov v členskej knižke „Unie drevorobotníkov v čs. republike“ a teda v súlade s hodnotením dôb, ako to predpis platný v čase vzniku nároku na dávku, tj. § 6 zák. č. 55/1956 Zb., umožňoval.

Krajský súd v Bratislave po vykonaní dôkazu rozhodnutím komisie soc. zabezpečenia rady ONV v Trenčíne zo dňa 17. 8. 1966 rozhodnutie odporcu zrušil a vyslovil názor, že pri určení výšky dávky má odporca vychádzať s prihliadnutím aj na ďalšiu dobu nezavinenej nezamestnanosti a že teda má zhodnotiť obdobie od 20. 11. 1930 do 13. 3. 1939 plným počtom dní a nielen v rozsahu 1336 dní.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že týmto uznesením krajského súdu bol porušený zákon a toto rozhodnutie zrušil.

Z odôvodnenia:

Navrhovateľ sa narodil 9. 6. 1903 a tak vekovú podmienku nároku splnil 9. 6. 1963. Keďže ku dňu dovŕšenia 60 rokov vykazoval na hodnotiteľnej dobe zamestnania a poistenia cez 20 rokov, splňoval aj ďalšiu zákonnú podmienku nároku na starobný dôchodok a tak jeho nároky prichodilo posudzovať z hľadiska predpisov, platných v čase vzniku nároku, tj. podľa zák. č. 55/1956 Zb. a predpisov s týmto zákonom súvisiacich. Na tomto nemení nič tá skutočnosť, že navrhovateľ po vzniku nároku zotrval v zamestnaní až do 1. 7. 1955. Vyplýva to z prechodných ustanovení § 108 ods. 2 a § 114 ods. 1 zák. č. 101/1964 Zb.

I keď dôvody uznesenia krajského súdu postrádajú odkaz na právnu normu, o ktorú by sa v dôvodoch vyslovený záväzný právny názor mal opierať, je zrejmé, že súd dobu zamestnania posudzoval podľa § 6 ods. 1 č. 3 zák. č. 101/1964 Zb., teda podľa ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť 1. 1. 1965 a teda po vzniku nároku na dávku.

Keďže § 6 zák. č. 55/1956 Zb., podľa ktorého jedine bolo možné rozsah hodnotiteľnej doby posudzovať, zápočet doby nezavinenej nezamestnanosti nepozná, je vyslovený právny názor súdu v rozpore so zákonom.

Pretože krajský súd vychádzal z iného právneho názoru, porušil tým zákon v ustanoveniach § 6 zák. č. 55/1956 Zb. v súvislosti s § 6, § 108 ods. 2 a § 114 ods. 1 zák. č. 101/1964 Zb.