Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 24.12.1966, sp. zn. 8 Tz 73/66, ECLI:CZ:NS:1966:8.TZ.73.1966.1

Konaním na podklade sťažnosti pre porušenie zákona ( § 275 ods. 1 tr. por.) treba rozumieť nielen rozhodnutie o podanej sťažnosti pre porušenie zákona, ale aj ďalšie konanie, ku ktorému má dôjsť po vyslovení, že bol porušený zákon v neprospech obvineného a po zrušení príslušného právoplatného rozhodnutia.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu 24. decembra 1966 – 8 Tz 73/66.)

Rozsudkom Najvyššieho súdu z 30. januára 1964 sp. zn. 8 Tz 93/63 bolo rozhodnuté, že rozsudkom krajského súdu v B. z 18. mája 1962 sp. zn. 3 To 152/62, ktorým bol podľa § 258 ods. 1 písm. e), ods. 2 tr. por. zrušený rozsudok Okresného súdu v B. z 5. septembra 1961 sp. zn. 1 T 90/61 vo výroku o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody a obvinenému bol povolený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov na skúšobnú dobu 2 rokov, bol porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 5 tr. por.

Citovaný rozsudok Krajského súdu v B. bol v celom rozsahu zrušený. Súčasne bol zrušený i uvedený rozsudok Okresného súdu v B. a tomuto okresnému súdu bolo prikázané, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Uznesením Okresného súdu v B. z 30. septembra 1965 sp. zn. 1 T 15/64 bolo trestné stíhanie proti obvinenému podľa § 172 ods. 1 tr. por. z dôvodov uvedených v ustanovení § 11 ods. 1 písm. e) tr. por. zastavené.

Na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil Najvyšší súd právoplatné uznesenie okresného súdu a tomuto súdu prikázal, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Zásadne je v zmysle § 11 ods. 1 písm. e) tr. por. neprípustné trestné stíhanie proti tomu kto zomrel. Preto ak obvinený zomrel, nemožno trestné stíhanie zahájiť a v prípade, že ešte za života obvineného bolo také trestné stíhanie zahájené, nemožno v ňom po smrti obvineného pokračovať a musí byť zastavené.

Výnimku z uvedenej zásady upravuje ustanovenie § 275 ods. 1 tr. por., podľa ktorého v prípade, že bol právoplatným rozhodnutím porušený zákon v neprospech obvineného, neprekáža ani smrť obvineného, aby bolo na podklade sťažnosti pre porušenie zákona vykonané konanie. V takom prípade, ako je to v citovanom zákonnom ustanovení výslovne uvedené, nemožno trestné stíhanie zastaviť preto, že obvinený zomrel.

Konaním na podklade sťažnosti pre porušenie zákona treba rozumieť nielen rozhodnutie o podanej sťažnosti pre porušenie zákona, ale aj ďalšie konanie, ku ktorému má dôjsť po vyslovení, že bol porušený zákon v neprospech obvineného a po zrušení príslušného právoplatného rozhodnutia.

V danom prípade z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu z 30. januára 1964 sp. zn. 8 Tz 93/63 je celkom jednoznačné, že k porušeniu zákona v rozhodnutiach súdov došlo preto, lebo nebol súdmi náležite objasnený skutkový stav veci, keď neboli získané podklady pre správny záver o vine obvineného. Došlo preto k porušenie zákona v neprospech obvineného. Za uvedenej situácie však boli dané v zmysle § 275 ods. 1 tr. por. všetky podmienky preto, aby i po zistení, že medzičasom obvinený zomrel, súd pokračoval ďalej v konaní a rozhodol o podanej obžalobe.

Ak okresný súd trestné stíhanie proti zomrelému obvinenému z dôvodov uvedených v ustanovení § 11 ods. 1 písm. e) tr. por. zastavil, porušil zákon v ustanovení § 275 od. 1 tr. por.