Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 22.09.1966, sp. zn. 10 Tz 52/66, ECLI:CZ:NS:1966:10.TZ.52.1966.1

Rozsudkom Okresného súdu v M. z 23. júna 1964 sp. zn. 6 T 12/64 bola obvinená uznaná vinnou, že sa ako obzvlášť nebezpečná recidivistka podľa § 41 písm. b) tr. zák. dopustila trestných činov krádeže podľa § 247 odst. 1 tr. zák. a dvojnásobného pokusu na tento trestný čin podľa § 8 odst. 1, § 247 odst. 1 tr. zák. a bol jej za tieto trestné činy s použitím § 42 odst. 1 tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 25 mesiacov.

Krajský súd uznesením zo 14. 10. 1964 sp. zn. 5 To 286/64 na odvolanie obžalovanej zrušil uvedený rozsudok okresného súdu a podľa § 260 tr. por. vec vrátil okresnému prokurátorovi na došetrenie.

Po došetrení veci okresný prokurátor v M. podal na obvinenú 22. decembra 1964 novú obžalobu pre tie isté trestné činy.

Uznesením Okresného súdu v M. z 25. 1. 1965 sp. zn. T 4/65 bola táto obžaloba podľa § 194 tr. por. s prihliadnutím na § 185 tr. por. prijatá.

Rozsudkom uvedeného okresného súdu z 9. 2. 1965 sp. zn. T 4/65 bola obvinená uznaná vinnou, že sa ako obzvlášť nebezpečná recidivistka podľa § 41 písm. b) tr. zák. dopustila trestných činov krádeže podľa § 247 odst. 1 tr. zák. a dvojnásobného pokusu na tento trestný čin podľa § 8 odst. 1, § 247 odst. 1 tr. zák. a bol jej uložený trest vo výmere 28 mesiacov.

Krajský súd na odvolanie obžalovanej rozsudkom zo 14. apríla 1965 sp. zn. 5 To 88/65 zrušil uvedený rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 25 mesiacov.

Na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu Najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu i rozsudok okresného súdu a okresnému súdu prikázal, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Z ustanovení § 2 odst. 12 tr. por. vyplýva, že súd pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli na tomto hlavnom pojednávaní vykonané.

Táto jedna zo základných zásad trestného konania je zdôraznená aj v ustanovení § 220 odst. 2 tr. por., podľa ktorého súd pri svojom rozhodnutí môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Ako už bolo uvedené, krajský súd uznesením zo 14. 10. 1964 sp. zn. 5 To 286/64 zrušil pôvodný rozsudok Okresného súdu v M. z 23. júla 1964 a podľa § 260 tr. por. vec vrátil okresnému prokurátorovi na došetrenie. Okresný prokurátor po došetrení veci podal na obvinenú novú obžalobu, ktorú okresný súd prijal. Z tohto stavu však bol okresný súd povinný hlavné pojednávanie vykonať znovu, a to v zmysle príslušných ustanovení hlavy trináctej tr. por., včítane výsluchu obvinenej a vykonania všetkých ďalších pre náležité objasnenie veci potrebných dôkazov. V súdenom prípade ale okresný súd na novom hlavnom pojednávaní konanom 9. 2. 1965 podľa týchto zásad nepostupoval. Vypočul iba obvinenú, ktorá spáchanie trestných činov poprela a okrem výsluchu svedkyne K. navrhnutej obvinenou na potvrdenie jej obhajoby a obeznámenia obsahu charakteristik a príslušných trestných spisov o predchádzajúcich odsúdeniach obvinenej, žiadne iné dôkazy pre objasnenie skutočného stavu nevykonal. Z obsahu zápisnice o tomto hlavnom pojednávaní vyplýva, že nebol nijakým spôsobom oboznámený ani obsah zápisnice o predošlom hlavnom pojednávaní, hoci by ani takýto postup, ak by ho okresný súd aj uskutočnil, nemohol nahradiť vykonanie dôkazov pre náležité objasnenie veci potrebných. Ak potom okresný súd v rozsudku z 9. 2. 1965 čo do skutkových zistení opiera svoje skutkové zistenia aj o také svedecké dôkazy, ktoré na hlavnom pojednávaní vôbec nevykonal a napriek tomu takýmito dôkazmi obhajobu obžalovanej vyvracal, postupoval v rozpore s ustanoveniami § 2 odst. 12, § 220 odst. 2 tr. por. Tým o vine obžalovanej za spáchania uvedených trestných činov prakticky rozhodol okresný súd bez akýchkoľvek zákonným zpôsobom vykonaných dôkazov.

Krajský súd toto závažné pochybenie okresného súdu v postupe konania nenapravil a preto svojím rozhodnutím sám porušil zákon v uvedených ustanoveniach.

Ak neboli vykonané dôkazy svedčiace v prospech i neprospech obvinenej, bol súčasne porušený zákon aj v základnom ustanovení § 2 odst. 5 tr. por.

Pokiaľ nebol náležite zistený skutkový stav na podklade zákonom predpokladaného vykonania dôkazov, ostávajú predčasnými úvahy o vine včítane zistenia, či sa zažalovaného konanie dopustila obvinená ako obzvlášť nebezpečná recidivistka. Rovnako je tomu aj s úvahami o treste.