Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 22.01.1966, sp. zn. 4 Cz 160/65, ECLI:CZ:NS:1966:4.CZ.160.1965.1
Právní věta: |
Aj v prípadoch zloženia náhrady za vyvlastnený majetok platia ustanovenia § 66 až 69 not. por. a preto štátne notárstvo musí rozhodnúť o prijatí alebo odmietnutí úschovy aj v prípadoch zloženia náhrady za vyvlastnený majetok. |
Soud:
Název soudu se může lišit od tištěné podoby Sbírky, a to z důvodu zpřehlednění a usnadnění vyhledávání.
|
Nejvyšší soud ČSSR |
Datum rozhodnutí: | 22.01.1966 |
Spisová značka: | 4 Cz 160/65 |
Číslo rozhodnutí: | 26 |
Rok: | 1966 |
Sešit: | 2 |
Typ rozhodnutí: | Rozhodnutí |
Heslo: | Řízení před státním notářstvím |
Předpisy: |
95/1963 Sb. § 66 § 69 § 71 |
Druh: | Rozhodnutí ve věcech občanskoprávních, obchodních a správních |
Sbírkový text rozhodnutí
Právoplatným a vykonatelným rozhodnutím ONV v Bardejove boli vyvlastnené parcely číslo 73/1 a 73/2 zapísané v poz. záp. č. 149 kat. úz. obce K. MNV v K. požiadal Štátne notárstvo v Bardejove o prijatie peňazí za vyvlastnené nehnuteľnosti. Štátne notárstvo v Bardejove rozhodnutím zo 16. 3. 1965 prijalo podľa § 69 not. por. (zák. č. 95/1963 Zb.) sumu 2908,50 Kčs do úschovy. O prijatí peňazí do úschovy rozhodla notárska tajomníčka. Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávneného napadnuté rozhodnutie štátneho notárstva zrušil. Vyslovil, že štátne notárstvo nemá rozhodovať o prijatí peňazí do úschovy v prípadoch, keď sa peniaze skladajú za vyvlastnené nehnuteľnosti, lebo v takomto prípade neplatí ustanovenie § 69, ale § 71 not. por. Tento svoj názor oprel o ustanovenie § 20 zák. č. 87/1958 Zb. Uviedol, že podľa § 20 zák. č. 87/1958 Zb. vyvlastňovateľ musí zložiť náhradu do úschovy štátneho notárstva a preto je zbytočné o prijatí peňazí rozhodovať. Krajský súd zrušil rozhodnutie štátneho notárstva aj preto, že o prijatí peňazí do úschovy rozhodla notárska tajomníčka. Vyslovil, že notárska tajomníčka môže vo veciach úschovy len konať a nie rozhodovať. Najvyšší súd rozhodol k sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach bol porušený zákon a toto rozhodnutie zrušil. Z odôvodnenia: V predmetnej veci ide o vyriešenie dvoch otázok: či štátne notárstvo má rozhodovať o prijatí peňazí do úschovy v prípadoch zloženia peňazí ako náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti a či vo veciach úschovy môže rozhodovať aj notársky tajomník. Konanie o úschovách je upravené v štvrtej hlave v § 66 až § 78 not. por. Podľa § 69 not. por. štátne notárstvo prijíma do úschovy peniaze a hnuteľné veci v prípadoch uvedených v ods. 1 a 2 cit. zák. ustanovenia. Podľa § 67 not. por. konanie o úschovách sa začína na návrh. Ustanovenie § 66 ods. 3 not. por. uvádza, že prijatie peňazí alebo vecí do úschovy štátne notárstvo odmietne, ak by to odporovalo zákonu alebo záujmu spoločnosti. Z citovaného zák. ustanovení notárskeho poriadku vyplýva, že štátne notárstvo je povinné o návrhu na prijatie peňazí do úschovy rozhodnúť. Zložiteľovi má byť oznámené, ako bol jeho návrh vybavený, a to najmä preto, že štátne notárstvo nemusí v každom prípade zloženie peňazí prijať, lebo v prípade, ak by prijatie peňazí alebo veci odporovalo zákonu, alebo záujmu spoločnosti, ich prijatie odmietne. Ustanovenie § 71 not. por., jednajúce o postupe štátneho notárstva pri konaní o úschovách peňazí zložených z dôvodu vyvlastnenia majetku výslovne neuvádza, že by predchádzajúce zákonné ustanovenia, najmä § 69 not. por., neplatili aj pre konanie o náhrade za vyvlastnený majetok. Takýto záver nemožno vyvodiť ani zo znenia § 71 not. por. Ustanovenie § 71 až § 77 not. por. potom už len upravuje postup štátneho notárstva pri vydaní peňazí alebo veci, ktoré boli prijaté do úschovy. Neobstojí ani argumentácia krajského súdu v tom, že o prijatí náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti nie je potrebné vydávať osobitné rozhodnutie preto, lebo vraj § 20 zák. č. 87/1958 Zb. ukladá vyvlastniteľovi zloženie peňazí do úschovy štátneho notárstva. Zodpovedá pravde, že § 20 cit. zák. hovorí o povinnosti vyvlastniteľa zložiť úhradu na súde – teraz na štátnom notárstve, ale toto zákonné ustanovenie už neupravuje postup štátneho notárstva, ako má so složenou náhradou naložiť. To upravuje notársky poriadok v zmienených ustanoveniach. Ak by sa prijala argumentácia krajského súdu, potom štátne notárstvo by nemohlo odmietnúť prijatie náhrady do úschovy, čo by bolo v rozpore s § 66 odst. 3 not. por. Z toho, čo bolo vyššie uvedené vyplýva záver, že aj v prípadoch zloženia náhrady za vyvlastnený majetok platia ustanovenia § 66 až § 69 not. por., a preto štátne notárstvo musí rozhodnúť o prijatí alebo odmietnutí úschovy aj v prípadoch zloženia náhrady za vyvlastnený majetok. Mylný je názor krajského súdu aj pokiaľ vyslovil, že notársky tajomník nemôže rozhodovať o prijatí peňazí do úschovy. O tom, na aké úkony sú oprávnení notárski tajomníci, hovorí § 2 sprav. poriadku pre štátne notárstvo. Podľa bodu 8 je notársky tajomník oprávnený obstarávať v rozsahu určenom vedúcim štátnym notárom konanie o úschovách. Pretože krajský súd rozhodol v predmetnej veci inak, porušil zákon v ustanoveniach § § 66 ods. 3, 69 a 71 zák. č. 95/1963 Zb. (notárskeho poriadku) a § 83 sprav. por. pre štátne notárstva. |