Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 28.04.1963, sp. zn. 10 Tz 20/63, ECLI:CZ:NS:1963:10.TZ.20.1963.1

Okresný súd v Poprade uznal obžalovaného vinným trestnými činmi násilia na verejnom činiteľovi podľa § 177 odst. 1 písm. a), urážky verejného činiteľa podľa § 180 a opilstva podľa § 187 odst. 2 tr. zák. z r. 1950 a zato mu podľa § 177 odst. 1, § 22 odst. 1 tr. zák. z r. 1950 uložil trest 7 mesiacov odňatia slobody, ktorého výkon bol podľa § 24 odst. 1 tr. zák. z r. 1950 na záruku JRD v Štrbe podmienečne odložený na skúšobný čas 2 rokov. Súčasne bol vyslovený zákaz riadiť motorové vozidlá na čas 3 rokov.

Na sťažnosť pre porušenie zákona Najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o vine trestným činom násilia na verejnom činiteľovi podľa § 177 odst. 1 písm. a) tr. zák. z r. 1950 a v celom výroku o treste a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Z odôvodnenia:

Sťažnosťou pre porušenie zákona podanou 28. februára 1963 napadol generálny prokurátor uvedený rozsudok okresného súdu, ktorý sa stal právoplatným 19. septembra 1962 preto, že okresný súd v rozporu so zákonom uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody, lebo vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie a na to, že trestný čin spáchal v skúšobnom čase určenom pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu, ako aj na všetky okolnosti súdených trestných činov, neboli dané zákonné podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Preto uložený trest je v zrejmom nepomere k pomerom obžalovaného. Súčasne navrhol nápravu chybného rozhodnutia.

Podľa zistenia okresného súdu obžalovaný spáchal uvedené trestné činy tak, že 18. a 19. októbra 1961 jazdil na trase Štrba – Poprad – Starý Smokovec s motorovým vozidlom v opilom stave a keď 19. októbra 1961 bol v Štrbe zadržaný orgánmi VB a vyzvaný, aby v takom stave v jazde nepokračoval a podrobil sa skúške krve na alkohol, výzve sa vzoprel, hrubým spôsobom orgánom VB nadával a podporučíkovi VB spôsobil dokonce aj menšie zranenie.

Toto skutkové zistenie je správne, lebo sa opiera o výsledky vykonaného dokazovania, ako aj doznanie sa obžalovaného. Pokiaľ potom toto konanie bolo posúdené ako trestný čin urážky verejného činiteľa podle § 187 odst. 2 tr. zák. z r. 1950, nemožno ani v tomto smere rozhodnutiu súdu nič vytýkať.

Naproti tomu ale okresný súd porušil zákon, keď násilné konanie obžalovaného, ktoré vykonal proti príslušníkovi verejnej bezpečnosti posúdil podľa § 177 odst. 1 písm. a) tr. zák. z r. 1950.

Okresný súd konal o obžalobe pre uvedený skutok podanej hlavné pojednávanie 28. augusta 1962, tedy už za účinnosti nového trestného zákona. Podľa § 16 odst. 1 tr. zák. trestnosť činu sa má posúdiť síce podľa zákona účinného v čase spáchania trestného činu, ale jen vtedy, ak neskorší zákon nie je pre páchateľa priaznivejší. Pri porovnaní trestnej sadzby § 177 odst. 1 tr. zák. z r. 1950 s trestnou sadzbou pre ten istý čin v § 155 odst. 1 tr. zák. predpísanom treba zistiť, že kým starý zákon v uvedenom ustanovení určoval trest odňatia slobody až na 5 rokov, nový trestný zákon predpisuje uloženie trestu odňatia sloboda len do 3 rokov. Preto je nepochybné, vzhľadom na ustanovenie § 16 odst. 1 tr. zák. že mal okresný súd tento čin obžalovaného posúdiť podľa § 155 odst. 1 tr. zák. a nie ako sa stalo podľa § 177 odst. 12 písm. a) tr. zák. z r. 1950.

Keby okresný súd takto postupoval, vyvaroval by sa ďalšieho závažného pochybenia. Keď okresný súd posúdil i skutok zakládajúci trestný čin násilia na verejnom činiteľovi podľa ustanovenia tr. zák. z r. 1950, musel pri výmere trestu tiež použiť ustanovenia obecnej časti tohto zákona. Trestný zákon z r. 1950 nepozná ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody z dôvodov prijatia záruky spoločenskej organizácie. Podľa § 24 odst. 1 tr. zák. z r. 1950 súd podmienečne odloží výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak je vzhľadom na predchádzajúci život páchateľa a okolnosti prípadu dôvodne toho názoru, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu. Napriek tomuto zneniu ustanovenia § 24 odst. 1 tr. zák. z r. 1950, okresný súd podmienečne odložil obžalovanému výkon trestu odňatia slobody z dôvodov prijatia záruky JRD v Štrbe. V odôvodnení rozsudku sa doslova uvádza: „Okresný súd prijal záruku JRD v Štrbe nad obžalovaným, pretože sa presvedčil, že na JRD je vyspelý kolektív, ktorý je schopný prevychovať obžalovaného, v dôsledku čoho menovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody odložil.“ Z toho teda vyplýva, že okresný súd podmienečne odložil výkon uloženého trestu odňatia slobody u obžalovaného z dôvodov, ktoré trestný zákon z r. 1950 nepozná.

Keď okresný súd dospel k záveru, že na záruku JRD je možné vysloviť, že sa výkon uloženého trestu odňatia slobody u obžalovaného podmienečne odkladá, potom už z toho dôvodu mal kvalifikovať zistený skutok ako trestný čin útokov proti verejnému činiteľovi podľa § 58 odst. 1 písm. b) tr. zák., podľa ktorého je možné podmienečné odsúdenie na záruku spoločenskej organizácie.

Bolo proto treba napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o vine trestným činom násilia na verejnom činiteľovi podľa § 177 odst. 1 písm. a) tr. zák. z roku 1950 a v celom výroku o treste a vec vrátiť Okresnému súdu v Poprade na nové prejednanie a rozhodnutie pri ktorom bude viazaný právny názorom, ktorý Najvyšší súd v tomto rozsudku vyslovil.

Pri novom rozhodovaní dotyčne trestu u obžalovaného bude musieť okresný súd sa starostlivo zaoberať tým, či vôbec sú u neho dané podmienky na podmienečné odsúdenie.

Podľa § 58 odst. 1 písm. b) tr. zák. súd podmienečne odloží výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak príjme záruku a keď vzhľadom na výchovnú silu kolektívu má dôvodne za to, že účelu trestu bude dosiahnuté i bez jeho výkonu. I keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedené, aký musí byť predchádzajúci život páchateľa, aby bolo možné prijať ponúknutú záruku a podmienečne výkon uloženého trestu odložiť, neznamená to, že súd pri úvahách o použití tohoto ustanovenia môže povahu predchádzajúceho života páchateľa pominúť. Naopak k záveru o tom, že vzhľadom na výchovnú silu kolektívu je možné dosiahnúť nápravu páchateľa i bez výkonu trestu je možné dôjsť len za podmienky správneho zhodnotenia predchádzajúceho života páchateľa. Keby totiž súd zistil, že v osobe páchateľa ide napríklad o niekoľkonásobného recidivistu, ktorý bol v minulosti už odsúdený a na nepodmienečný trest odňatia slobody a napriek tomu sa nenapravil a znovu spáchal trestný čin, ktorý ukazuje na to, že neprejavil snahu po náprave ani vo výkone trestu odňatia slobody, potom i napriek tomu, že mu bol uložený trest odňatia slobody do dvoch rokov a spoločenská organizácia ponúkla za nápravu takéhoto páchateľa záruku na prevýchovu nemožno takúto záruku prijať a páchateľovi výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložiť.

Len po dôkladnom zhodnotení všetkých hľadísk bude možné správne v súlade so zákonom dotyčne viny ako aj trestu u obžalovaného rozhodnúť.