Rozhodnutí Okresního soudu v Žiaru nadu Hronomu ze dne 31.01.1961, sp. zn. 7 C 21/60, ECLI:CZ:OSZH:1961:7.C.21.1960.1

Žalujúca Štátna poisťovňa sa domáhala regresom podľa § 6 vyhl. č. 38/1958 Ú. l. vyplatenej náhrady v poistení zákonnej zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla, a to: na žalovanom v prvom rade ako na šoférovi nákladného auta, na žalovanom v druhom rade ako závozníkovi, na obidvoch ako zamestnancoch, ktorí spôsobili škodu v opilosti, ďalej na žalovanom v treťom rade ako na riaditeľovi podniku, v prevádzke ktorého auto bolo, a na žalovanom v štvrtom rade ako na zamestnávateľovi žalovaných v prvom až treťom rade. Žalobou uplatnený nárok reprezentoval náhradu poškodeným, a to pozostalým po nebohom zamestnancovi žalovaného v štvrtom rade, ktorý pri havárii zavinenej žalovanými v prvom až treťom rade zahynul.

Okresný súd vyhovel žalobe proti žalovaným v prvom, druhom a štvrtom rade, ktorých uznal povinnými solidárne zaplatiť žalujúcemu účastníkovi sumu reprezentujúcu vyplatenú náhradu; proti žalovanému v treťom rade žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku nebol podaný opravný prostriedok.

Z odôvodnenia:

Súd zistil z trestných spisov, že žalovaní v prvom až treťom rade boli uznaní trestným činom podle § 222 ods. 1 tr. z., a to žalovaný v prvom rade, že ako šofér riadil voz v podnapilom stave, žalovaný v druhom rade z toho dôvodu, že v podnapilom stave rušil vo vedení nákladného vozidla vodiča a žalovaný v treťom rade z toho dôvodu, že dovolil v podnapilom stave viesť vozidlo žalovaným v prvom a druhom rade a že trpel, aby pokračovali v jazde v podnapilom stave. Žalovaní I – III vedeli o tom, že sa na vozidle vezie neb. zamestnanec žalovaného v štvrtom rade a svojím konaním zapríčinili škodu na vozidle a smrť tomuto zamestnancovi.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a vzhľadom na ustanovenie § 92 o. s. p. dospel súd k týmto záverom:

Za vyplatenú náhradu v poistení zákonnej zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla má poisťovňa regres podľa § 6 vyhl. č. 38/1957 Ú. l. voči osobe užitej v prevádzke, tj. zamestnancovi (členovi) organizácie (šoférovi, závozníkovi). Poisťovňa uplatní tento regres podľa zásad rozhodnutia č. 46/1960 Zbierky rozhodnutia čs. súdov voči organizácii a organizácia sa vyporiada so svojím zamestnancom podľa osobitných predpisov (zák. č. 71/1958 Zb.).

Ak spôsobí však zamestnanec škodu ako osoba užitá v prevádzke v opilosti, nemožno užiť zák. č. 71/1958 Zb. a zamestnanec zodpovedá za škodu podľa občianskeho zákonníka ( § 16 ods. 1); nemožno tiež použiť zásad rozh. č. 46/60, ktoré platí len v tých prípadoch, kedy sú splnené podmienky zák. č. 71/1958 Zb., tj. najmä podmienka, aby škoda bola spôsobená z nedbalosti a nie v opilosti. Poisťovňa uplatní preto regres priamo voči zamestnancovi, príp. i voči organizácii, ak táto zverila riadenie motorového vozidla zamestnancovi (členovi), o ktorom vedela alebo vedieť musela, že je nespôsobilý k riadeniu motorového vozidla, najmä pre opilstvo. (Ide tu o solidárny záväzok).

O takýto prípad ide v súdenej veci. Žalovaní v prvom a druhom rade spôsobili škodu ako osoby užité v prevádzke v opilosti a zodpovedajú preto za ňu podľa obč. zákona ( § 16 ods. 1 zák. č. 71/1958 Zb.). Žalovaný v štvrtom rade zastúpený svojím riaditeľom (žalovaným v treťom rade) zveril vedenie motorového vozidla zamestnancovi, o ktorých vedel, že sú nespôsobilí k vedeniu motorového vozidla, menovite pre opilstvo. Zodpovedá preto s týmito zamestnancami solidárne za vzniklú škodu. Žalujúca Štátna poisťovňa uplatnila preto právom regres oproti hore uvedeným žalovaným zamestnancom (v prvom a druhom rade) a oproti organizácii (žalovanému v štvrtom rade), ktorá zverila vedenie motorového vozidla zamestnancom, o ktorých vedela alebo vedieť musela, že sú nespôsobilí k vedeniu motorového vozidla, menovite pre opilstvo.

Naproti tomu žalovaný v treťom rade nespôsobil škodu ako osoba užitá v prevádzke a preto žalujúca Štátna poisťovňa nemohla uplatniť oproti nemu regresný nárok podľa § 6 vyhl. č. 38/1957 Ú. l. Tento žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu len svojmu zamestnávateľovi, a to podľa § 2 ( § 6) zák. č. 71/1958 Zb. (pokiaľ škodu nespôsobil v opilosti) alebo podľa § § 337 a nasl. obč. zák. (pokiaľ škodu spôsobil v opilosti). Musela byť preto žaloba oproti tomuto žalovanému zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie.