Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 27. 2. 1976, sp. zn. 6 Tz 3/76

Najvyšší súd SSR zrušil na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch z 5. 9. 1975 sp. zn. 2 T 111/75 a tomuto súdu prikázal, aby vec obžalovaného M. B. znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch z 5. septembra 1975 sp. zn. 2 T 111/75 bol obžalovaný M. B. uznaný za vinného z trestného činu porušovania povinnosti v prevádzke socialistickej organizácie podľa  § 130 odst. 1, 2 Tr. zák., z trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa  § 209a odst. 1 Tr. zák. a z trestného činu opilstva podľa  § 201 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 21. februára 1975 v popoludňajších hodinách si požitím liehových nápojov spôsobil opilosť (1,88 promile alkoholu v krvi); v takomto stave bez povolenia zamestnávateľa použil na jazdu osobné auto štátnej pozn. značky ABL 46-16, a viezol sa na ňom cez mesto Šurany. Na námestí Hrdinov narazil do stromu a spôsobil tým na vozidle škodu vo výške 21 326 Kčs na úkor n. p. Automatizácia železničnej dopravy Praha, montážny závod Praha 5.

Za to bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny, na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá počas dvoch rokov a bol zaviazaný nahradiť poškodenej strane škodu vo výške 21 326 Kčs.

Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 2. októbra 1975.

Proti tomuto rozsudku podal generálny prokurátor SSR v lehote uvedenej v  § 272 Tr. por. sťažnosť pre porušenie zákona, a to v neprospech obvineného.

Vytýkal okresnému súdu, že uznal obvineného za vinného z trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa  § 209a odst. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania povinnosti v prevádzke socialistickej organizácie podľa  § 130 odst. 1, 2 Tr. zák., hoci súbeh týchto trestných činov je vylúčený.

Pri správnej kvalifikácii malo byť konanie obvineného posúdené podľa  § 209a odst. 1, 3 písm. a) Tr. zák.

Najvyšší súd SSR na podklade sťažnosti pre porušenie zákona preskúmal v zmysle  § 267 odst. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo a zistil, že rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon v ustanovení  § 2 odst. 5 Tr. por.

Sťažnosť pre porušenie zákona vychádza z toho, že okresný súd zistil v rozsudku správne skutkový stav veci. Najvyšší súd SSR sa s takýmto záverom nestotožňuje, pretože vo vzťahu k výške spôsobenej škody nevychádzal okresný súd zo správne a úplne zisteného skutkového stavu. Pritom výška spôsobenej škody má význam pre určenie právnej kvalifikácie a prihliada sa na ňu aj pri úvahách o treste.

Pri zistení výšky škody na havarovanom vozidle v hodnote 21 326 Kčs vychádzal okresný súd z toho, že poškodený n. p. Automatizácia železničnej dopravy v Prahe, montážny závod Praha 5, v tejto výške škodu vyčíslil a proti obvinenému uplatnil. Ďalej vychádzal z vyjadrenia obvineného na hlavnom pojednávaní, že spôsobenú škodu uznal a zaviazal sa ju v občanskoprávnom konaní splácať po 400 Kčs mesačne od 1. júna 1975.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SSR v doterajšom konaní neboli vykonané také dôkazy, ktoré by umožnili zistiť výšku škody spôsobenej na vozidle. V rozpore s obsahom spisu uviedol okresný súd v dôvodoch rozsudku, že výška spôsobenej škody bola preukázaná súdnym znalcom. Znalecké dokazovanie vykonané nebolo a okresný súd vlastne nekriticky prevzal za podklad rozhodnutia vyčíslenie škody, ktoré urobil poškodený. Toto podanie poškodeného vzbudzuje vážne pochybnosti o výške škody spôsobenej na vozidle. Vyplýva z neho, že v rámci opravy bola vymenená karoséria, ktorú medzičasom niekto zašantročil. Poškodený v tomto podaní sám uznáva, že karoséria bola haváriou poškodená len veľmi málo a je ešte použiteľná. Preto sa vynára otázka, prečo vôbec došlo k výmene karosérie a ako potom mohla poškodenému vzniknúť škoda prevyšujúca 20 000 Kčs.

Uvedené skutočnosti mali viesť okresný súd k tomu, aby výšku spôsobenej škody zisťoval za pomoci znalca z príslušného odboru. Najvyšší súd SSR ešte poznamenáva, že okresný súd nevyžiadal ani faktúru Okresného podniku komunálnych služieb v Leviciach, ktorý opravu vozidla vykonal, a neoboznámil sa ani s obsahom spisu 6 C 693/75 Okresného súdu v Nových Zámkoch v záujme zaistenia, či už nebolo rozhodnuté o náhrade škody.

Pokiaľ okresný súd v naznačenom smere riadne nezistil skutkový stav, nevytvoril si spoľahlivý podklad pre správne rozhodnutie vo veci.

So sťažnosťou pre porušenie zákona treba súhlasiť v tom, že jednočinný súbeh trestného činu porušovania povinnosti v prevádzke socialistickej organizácie podľa  § 130 odst. 1, 2 Tr. zák. a trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa  § 209a odst. 1 Tr. zák. nie je možný. Konanie kvalifikované inak ako trestný čin podľa  § 130 odst. 1, 2 Tr. zák. je obsiahnuté v  § 209a odst. 3 písm. a) Tr. zák. V prípade, že by skutkové zistenia okresného súdu boli správne, bolo treba konanie kvalifikovať len podľa  § 209a odst. 1, 3 písm. a) Tr. zák.