Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 13. 1. 1956, sp. zn. 2 Tz 218/55

Obvinený bol okresným prokurátorom v Poprade obžalovaný, že ako obchodník s galanterným a papiernickým tovarom potom, čo mu bola koncom roku 1949 živnosť výmerom. ONV odňatá, neponúkol na odovzdanie kompetentným miestam zostavší mu tovar, ale tento nechal ležať uskladnený vo svojej domácnosti, kde bol potom začiatkom júna 1953 najdený, že tiež postupne nahromadil a uskladnil vo svojej domácnosti rôzny mužský a ženský textilný tovar a koberce v množstve presahujúcom osobné potreby jeho a jeho manželky a konečne, že ako trafikant zatajil väčšie množstvo tabakových výrobkov. V tomto konaní zhľadala obžaloba trestný čin ohrozenia zásobovania podľa § 134 ods. 1, 2 písm. b) tr. zák.

Ĺudový súd v Poprade uznal obvineného vinným pre uskladnenie väčšieho množstva galanterného a papiernického tovaru priestupkom čierneho obchodu podľa § 87 písm. d) tr. zák. nedovoleným spr. Naproti tomu pokiaľ ide o ukrývanie textilií a tabakových výrobkov, obvineného od obžaloby oslobodil. Podl’a odôvodnenia rozsudku l’udového súdu mal sa obvinený postarať o to, aby väčšina galanterného a papiernického tovaru bola daná do distribúcie, v ktorom smere by mu vraj ľ’udová správa zjednala pomoc. Keď‘ tak neurobil, došiel ľudový súd k záveru, že obvinený sa tým nedopustil síce zažalovaného trestného činu podľa § 134 ods. 1 a 2 písm. c) tr. zák., že však naplnil svojím konaním resp. opomenutím skutkovú podstatu čierneho obchodu podľa § 87 písm. d) tr. zák. spr., lebo spôsobom vo väčšom rozsahu odnímal z obehu a zo spotreby uvedený tovar určený na uspokojovanie potrieb obyvatelstva bez toho, žeby tu išlo o predmety, ktorých uskladnenie by mohlo ohroziť plynulosť zásobovania predmetmi potreby obyvateľstva niektorého miesta v zmysle § 134 ods. 1 tr. zák. Pokiaľ ide o textílie, l’udový súd síce má zato, že prekračujú množstvo pre bežnú potrebu obvineného a jeho manželky, avšak poukazuje tu na obhajobu obvineného, že pánske šaty, prádlo a pánsku látku si obvinený nakúpil postupne vzhľ’adom na svoj veľmi zlý zdravotný stav (ktorý je preukázaný), aby v prípade, že nebude môcť pracovať, mal nejakú zásobu do budúcnosti. Ostatný textíl patrí manžeļke z výbavy a koberce boli určené do bytu, ktorý však bol napokon zmenšený. Dotyčne tabakových výrobkov ľ’udový súd poukazuje nato, že obvinený tieto výrokky mal na sklade ake oprávnený trafikant.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie obvineného zrušil rozsudok ľudového súdu v odsudzujúcej časti a obvineného od žaloby aj v tomto smere oslobodil. Odvolanie okresného prokurátora podané do oslobodzujúcej časti rozsudku ľudového súdu krajský súd zamietol. Krajský súd pritom, pokiaľ na rozdiel od l’udového súdu obvineného oslobodil, odôvodnil to v podstate tým, že nebolo povinnosťou obvineného, keď mu bola zrušená živnosť dotyčne predaja galanterného a papiernického tovaru, aby sa sám postaral o prevedenie tovaru do iného distribučného sektoru, nehľadiac nato, že išlo o tovar, ktorého podľa názoru krajského súdu bolo dostatok, takže skutočnosť, že neprišiel do obehu, nemohla ohroziť plynulé zásobovanie obyvateľ’stva týmito predmetmi, nehľ’adiac d’alej nato, že obvinený ponúkol tento tovar ešte pred zahájením jeho vyšetrovania Bazaru a ešte skôr niektorým iným podnikom socialistického obchodu.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil rozsudok krajského a aj ľ’udového súdu a l’udovému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Generálny prokurátor vidí porušenie zákona v § 2 ods. 3 tr. por. a v podstate uvádza, že krajský súd rovnako ako ľudový súd nezistil, či tovar alebo niektorý z tohoto tovaru, ktorý obvinený ukrýval, resp. mal vo veľkom množstve na sklade, bol nedostatkový v určitom čase v kritickom medzidobí od roku 1949 do júna 1953, najmä žiletky, určité druhy listového papieru, zošity, fotofilmy, ihly (špeciálne ihly) a pod. Ďalej vytýka, že súdy nezistili, kde a ako bol ten-ktorý tovar uskladnený, z akého dôvodu a kedy národný podnik Vesna, ktorý pre vzal obchodné miestnosti obvineného, zakázal obvinenému odpredávať v trafike zásoby tovaru, ktorý tovar obvinený potom ponúkol – ako sa hájil – národnému podniku Bazar a prečo ponuka nebola prijatá.

Sťažnosť pre porušenie zákona je v podstate dôvodná.

Trestný čin ohrozenia zásobovania podľa § 134 ods. 1 tr. zák. predpokladá dve skutočnosti ako zákonné znaky, a to nekalé konanie a možnosť ohrozenia plynulého zásobovania predmetmi potreby aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ktoré by mohlo nastať týmto, t. j. nekalým konaním obvineného.

Predovšetkým bude dôležité zistenie, ktoré predmety medzi tovarom u obvineného najdeným a zabaveným boli takej povahy, že ich stiahnutie z obehu mohlo ohroziť plynulé zásobovanie týmito predmetmi aspoň časti obyvateľ’stva niektorého miesta (najmä miesta v obvode, kde mal obvinený obchod alebo tovar), lebo iba nekalé konanie obvineného dotyčne takých predmetov by naplňovalo skutkovú podstatu trestného činu podľ’a § 134 ods. 1 tr. zák. Tu nemožno prehliadať predovšetkým tie predmety, ktoré zdôrazňuje sťažnosť pre porušenie zákona (žiletky, určité druhy papieru, zošity, ihly), alebo aj iné predmety vzhľ’adom na značné množstvo uskladnené u obvineného. V tomto smere však súdy vec náležite nezisťovali. Bude treba, aby trestné konanie takto neúplné bolo doplnené najmä vypočutím informovaného zástupcu odboru pre vnútorný obchod rady ONV o stave zásobovania predmetmi potreby, ktoré obvinený skladoval a o dopyte obyvateľstva po takých predmetoch v naznačenom čase od roku 1949 do júna 1953. Keby medzi predmetmi najdenými u obvineného neboli také, ktorými by mohlo byť ohrozené plynulé zásobovanie_obyvateľstva, neišlo by o trestný čin podľa § 134 tr. zák.

Pokiaľ ide o otázku, či obvinený dopustil sa nekalého konania, treba na jednej strane uvážiť, že išlo v súdenom prípade celkom o tovar, ktorý obvinený mal na sklade pre potreby svojho obchodu do doby, než mu bolo výmerom ONV odňaté živnostenské oprávnenie. Žeby obvinený bol nakúpil d’alší tovar po tomto dni, zistené nebolo a ani to obžaloba neuvádzala. Keď ONV sám neurobil žiadne opatrenie, ani nedal obvinenému žiadny príkaz dotyčne tovaru (čo plynie z výmeru v spisoch založeného) je otázka, čio bvinený podľa okolností a svojich pomerov, bol povinný sám tak urobiť (§ 75 ods. 2 tr. zák.). V súvislosti s tým, nemožno totiž prehliadať, že obvinený sa dohodol s národným podnikom Vesna, ktorý prevzal obchodné miestnosti obvineného, že obvinený tovar, ktorý má na sklade, dopredá. Po čase však tento národný podnik zobral – ako obvinený uvádza – aj ďalšiu čast miestnosti, takže obvinený nemohol mat už tovar v tomto priestore uskladnený. Bude treba preto zistiť, akú mal obvinený možnosť tovar uskladniť a kam, najmä či bol nútený vzhľadom na pomery časť tovaru uskladniť vo svojom byte. To bude treba zistiť predovšetkým dotazom na vedenie národného podniku Vesna, poprípade vypočutím informovaného zástupcu tohoto podniku.

Toto zistenie bude totiž dôležité pre úvahu, či obvinený mal úmysel ukryt tovar, za akým účelom, či aby ho nemusel vydať socialistickému sektoru v prípade, žeby mu to bolo uložené, lebo tu by išlo o nekalé konanie v zmysle § 134 ods. 1 tr. zák. Nekálým konaním treba rozumieť každé konanie, ktorým sa neoprávnene zasahuje rušivo do plánovaného a riadneho priebehu distribúcie predmetov potreby. V tejto súvislosti nemožno prehliadať, že obvinený ponúkol tovar Bazaru. Tu by pravda k náležitému objasneniu úmyslu obvineného v smere nekalého konania bolo do ežité zistiť, aký tovar a kedy obvinený v Bazare ponúkol (či tovar úzkeho profilu a prečo k realizácii prevodu nedošlo eventuálne dotazom na Bazar alebo vypočtuím informovaného zástupcu tohoto, poprípade vyžiadaním korešpondencie medzi obvineným a národným podnikom o tejto ponuke, to všetko po predchádzajúcom vypočutí obvineného).

Pokiaľ ide o textílie možno, hľadiac na výsledky vykonaného dokazovania a v súvislosti s tým na obhajobu obvineného a výpoveď jeho manželky, celkom súhlasiť so záverom nižších súdov, že úmysel obvineného nekalým spôsobom ohroziť zásobovanie obyvateľstva nie je tu preukázaný a v tomto smere d’alšie dokazovanie vzhľadom na údaje zoznamu zabavených vecí (povahu a množstvo textilu) by nemohlo obhajobu podepretú výpoveďou manžélky obvineného vyvrátiť. Nemožno preto považovať za porušenie zákona, keď obvinený nebol v tomto smere uznaný vinným. Pokiaľ sťažnosť pre porušenie zákona uvádza aj v tomto smere pochybnosti, Najvyšší súd s tým nesúhlasí.

Ľudový súd však pochybil, keď obvineného vo výroku rozsudku od obžaloby v naznačenom smere oslobodil. Podla obžaloby sa totiž obvinený dopustil trestného činu ohrozenia zásobovania podľa § 134 ods. 1, 2 písm. c) tr. zák. rôznymi postupne vykonanými skutkami, t. j. hromadením, poprípade ukrývaním alebo nadmerným skladovaním jednak tovaru galanterného a papiernického, ďalej rôzneho textilu a konečne tabakových výrobkov, dotyčne ktorých všetkých sa dopustil nekalého konania, ktoré by mohlo ohroziť plynulé zásobovanie predmetmi potreby aspoň časti obyvateľ’stva nejakého miesta (a to za okolností obzvlášť priťažujúcich). Obvinený sa tak dopustil podľa obžaloby viac skutkov spolu súvisiacich, a to čo do miesta, času a úmyslu (zámeru) obvineného. Ide tak teda o jeden trestný čin ohrozenia zásobovania. Ak ale obžaloba dáva obvinenému za vinu, že spáchal viac skutkami jeden trestný čin v tej istej subjektívnej a objektívnej súvislosti, nemožno obvineného sčasti od obžaloby pre niektorý skutok oslobodiť, ak bol uznaný vinným trestným činom spáchaným hoci aj niektorým z viac v obžalobe uvedených skutkov. V takom prípade nemôže súd obvineného sčasti od obžaloby oslobodiť, ani keď skutok, ktorým obvineného uznal vinným podradil pod skutkovú podstatu iného trestného činu (ináč kvalifikoval) hľadiac na § 160 tr. por. V takom prípade súd iba v odôvodnení rozsudku uvedie, že a prečo nedošiel k záveru, že obvinený tiež aj ďalšími skutkami spáchal zažalovaný trestný čin (alebo priestupok poprípade prekvalifikovaný). Tak mal postupovať aj l’udový súd dotyčne textilu a tabakových výrobkov podľa obžaloby hromadených resp. uskladnených.

Dotyčne tabakových výrobkov, ktoré obvinený ukryl vo svojom byte, bude treba zistiť pravdivosť jeho výpovede, najmä či a prečo hrozila možnosť krádeže týchto vecí v trafike, keď predsa aj Vesna mala tam svoj tovar.

Pokial‘ l’udový súd posúdil ukrývanie, resp. skladovanie tovaru galanterného a papiernického ako priestupok podľ’a § 87 písm. d) tr. zák. spr., treba uviesť, že ak by konaním obvineného bola naplnená skutková podstata trestného činu podľ’a § 134 ods. 1 tr. zák., pretože by obvinený bol sa dopustil nekalého konania, ktoré by mohlo ohroziť plynulé zásobovanie predmetmi potreby obvineným skladovanými alebo ukrývanými aspoň časti obyvateľ’stva nejakého miesta, priestupok podľ’a § 87 písm. d) tr. zák. spr. by dotyčne týchto vecí neprichádzal do úvahy. Tento priestupok je daný už tým, ak páchatel‘ z nekalých dôvodov tovar hromadí alebo iným nedovoleným spôsobom ho vo väčšom rozsahu odníma výrobe, obehu alebo spotrebe. Aj tu síce zákon žiada alebo nedovolené konanie (ktoré je vždy nekalé) alebo iné nekalé konanie, pričom stačí po objektívnej stránke, že sa tým vo väčšom rozsahu odníma tovar výrobe, obehu alebo spotrebe, avšak bez toho, žeby išlo tiež o možnosť ohrozenia plynulého zásobovania predmetmi potreby obyvateľstva V rozsahu § 134 ods. 1 tr. zák. uvedeným. Ide tu o ustanovenie sledujúce všeobecne poriadok zásobovanía Po stránke subjektívnej stačí, ak páchateľ nezachová opatrnosť, akú spoločnosť na ňom požaduje, lebo tu zákon úmysel nevyžaduje (§ 4 ods. 1 tr. zák. spr.). V súdenom prípade by teda priestupok podľa § 87 písm. d) tr. zák. spr. mohol prichádzať do úvahy iba vtedy, keby obvinený nekalným spôsobom tovar hromadil alebo iným nedovoleným spôsobem tovar vo väčšom rozsahu odnímal výrobe, obehu alebo spotrebe bez toho, žeby bol tým mohol ohroziť plynulé zásobovanie obyvateľstva v rozsahu hore uvedenom, teda najmä, keby obvinený bol ukrýval alebo neoprávnene skladoval taký tovar, ktorého bolo v určitom čase od roku 1949 do júna 1953 nedostatok alebo dotyčne ktorého bol taký záujem zo strany obyvateľstva, ktorý nemohol byť pre konanie obvineného uspokojený.

Pokiaľ krajský súd vo všetkých týchto smeroch súdený prípad neuvážil, porušil tým zákon v § 2 ods. 3 tr. por.

Keďže vo všetkých týchto smeroch trestné konanie zostalo neúplné a bez vykonania nového hlavného pojednávania nebude možno vec náležite objasniť a spravodlivo rozhodnúť, bolo treba zrušiť nielen rozsudok krajského súdu, ale aj rozsudok l’udového súdu. Hladiac pritom na skutočnosť, že – ako to bolo bližšie uvedené – rozsudkom l’udového súdu nemal byť obvinený oslobodený od obžaloby dotyčne hromadenia (uskladňovania) textílií, hoci správne nebol uznaný vinným tiež pre tento skutok, bolo treba zrušiť rozsudok l’udového súdu aj dotyčne tohoto výroku.

Keby Ľudový súd došiel k záveru, že obvinený nespáchal zažalovaný trestný čin podľa § 134 ods. 1 a 2 písm. c) tr. zák., ale iba priestupok podľa § 87 písm. d) tr. zák. spr., bude musieť uvážiť, či sú dané podmienky abolicie podľa čl. V. so zreteľom na čl. VIII. písm. f) rozhodnutia prezidenta republiky z 9. mája 1955 o amnestii.