Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 11. 11. 1955, sp. zn. 2 Tz 141/55

Ľudový súd v Stropkove rozsudkom z 13. júna 1955 uznal obvineného vinným podľa obžaloby trestnými činmi rozkrádania majetku l’udových družstiev podľa § 245 ods. 1 písm. b), c), ods. 3 písm. b) tr. zák. a útokov proti skupinám obyvateľov podľa § 119 tr. zák. a odsúdil ho zato podľa § 245 ods. 3 tr. zák. Trestné činy, ktorými bol obvinený uznaný vinným, spáchal pred rozhodnutím prezidenta republiky z 9. mája 1955 o amnestii.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 15. júla 1955 na odvolanie obvineného a okresného prokurátora trestné stíhanie obvineného pre trestný čin útokov proti skupinám obyvateľov podľa § 119 tr. zák. zastavil podľa § 181 ods. 1 písm. a) tr. por. (so zreteľom na čl. VI. č. 1 rozhodnutia prezidenta republiky z 9. mája 1955 o amnestii). V dôsledku toho zrušil rozsudok prvého súdu aj vo výroku o treste a uložil obvinenému podľa § 245 ods. 3 tr. zák. nový trest.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil rozsudok krajského súdu ako aj l’udového súdu a ľ’udovému súdu uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Najvyšší súd rozhodol tak preto, že bol rozsudkom krajského súdu porušený zákon jednak v § 2 ods. 3 tr. por., lebo tento súd rozhodol na základe nedostatočného skutkového zistenia, jednak v § 25 ods. 2 tr. por., keďže krajský súd rozsudkom zastavil trestné stíhanie obvineného pre trestný čin podľa § 119 tr. zák. a preto, že rozsudkom l’udového súdu bol porušený zákon v § 43 ods. 1 tr. zák., keď ľ’udový súd nevyslovil stratu čestných práv občianských, hoci uložil obvinenému trest odňatia slobody prevyšujúcí dva roky pre úmyselný trestný čin. Pokiaľ ide o skutočnosť, že krajský súd rozsudkom tiež zastavil trestné stíhanie obvineného pre trestný čin útokov proti skupinám obyvateľov podľa § 119 tr. zák., Najvyšší súd uviedol

v odôvodnení:

Krajský súd svojím rozsudkom porušil zákon aj v ďalšom smere, keď týmto rozsudkom zastavil podľa § 181 ods. 1 písm. a) tr. por. trestné stíhanie obvineného pre trestný čin podľa § 119 tr. zák., pre ktoré zastavenie trestného stíhania sú ináč dané podmienky v rozsudku krajského súdu uvedené. Podľ’a § 25 ods. 2 tr. por., ak totiž zákon výslovne neuvádza, že súd rozhoduje rozsudkom, rozhoduje uznesením. To znamená, že súd môže rozhodnúť rozsudkom iba v prípadoch v zákone v ýslov ne uvedených. Odvolací súd môže rozhodnúť rozsudkom iba v prípadoch uvedených v § 197 písm. b), c) tr. por., ak zamieta odvolanie preto, že nie je dôvodne, alebo ak rozhoduje sám vo veci. V prípadoch uvedených v § 197 písm. a) tr. por., teda aj pri rozhodnutí o zastavení trestného stíhania podľa § 181 ods. 1 písm. a) tr. por., môže rozhodnúť iba uznesením, a to aj vtedy, keď tak rozhoduje na odvolacom pojednávaní.

Keď napriek tomu krajský súd zastavil trestné stíhanie obvineného pre trestný čin podl’a § 119 tr. zák. rozsudkom, porušil tým zákon v § 25 ods. 2 tr. por.