Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 14.10.1955, sp. zn. 2 Tz 143/55

Obvinený A bol obžalovaný okrem iného tiež pre trestný čin porušenia povinnosti verejného činitel’a podľa § 175 ods. 1 písm. b), c) tr. zák., ktorý obžaloba videla v tom, že tento obvinený ako riadítel okresného stavebného podniku dovolil, aby dvom zákazníkom, pre ktorých podnik pracoval, boli faktúrované niektoré práce, hoci neboli vykonané, a to jednému takému zákazníkovi v sume 45.959 Kčs, druhému (MNV) v sume 1.258 Kčs a ď’alej, že neoprávnene z majetku podniku požičal dvom osobám cement, stavebné železo a škridlicu a d’alšej osobe daroval 10 q cementu a 10 q vápna a nechal pre ňu pracovať počas jedného mesiaca dvoch murárov zamestnaných v podniku a konečne, že pri výmene zamestnancov nestaral so a to, aby práca týchto bola riadne odovzdávaná a prevzatá.

Ľudový súd v Bardejove okrem iného uznal obvineného A vinným trestným činom porušenia povinnosti verejného činiteľa podľa § 176 ods. 1 písm. c) tr. zák., lebo mal za zistené, že tento obvinený ako riaditeľ okresného stavebného podniku opomenul svoju dozorčiu povinnosť, čím spôsobil, že jednému zákazníkovi bola faktúrovaná suma 45.959 Kčs za práce, ktoré neboli vykonané, ďalej že obvinený neoprávnene z majetku podniku požičal jednej osobe stavebné železo a cement a vydal neoprávnene ďalšej osobe 10 q cementu a 10 q vápna, ktorý stavebný materiál bol po čase podniku opät vrátený. Tento rozsudok sa stal právoplatným.

Proti tomuto rozsudku podal generálny prokurátor sťažnosť pre porušenie zákona, v ktorej vytkol, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon jednak v neprospech obvineného A (tým, že l’udový súd sa nevyporiadal náležite s obhajobou tohoto obvineného a že nezistil riadne subjektívnu stránku zažalovaných trestných činov teda v & 2 ods. 3 tr. por, a že uložil obvinenému A nahradiť celé trovy trestného konania, hoci trestné konanie bolo vedené aj proti d’alšiemu obvinenému, teda v § 68 ods. 2 tr. por.), jednak v § 160 ods. 1 tr. por. v prospech obvineného, lebo ľudový súd sa vôbec nezaoberal niektorými skutočnosťami, ktoré boli súčasťou zažalovaného deja. Súčasne navrhol generálny prokurátor zrušenie a nápravu chybného rozsudku l’udového súdu.

Najvyšší súd na túto sťažnosť pre porušenie zákona zrušil rozsudok ľudového súdu dotyčne obvineného A a tomuto súdu ņariadil, aby vec v medziach zrušenia znovu prejednal a rozhodol. Pokiaľ‘ sťažnosť pre porušenie zákona uplatňovala porušenie zákona tiež v § 160 ods. 1 tr. por., lebo sa l’udový súd nezaoberal niektorými skutočnosťami, ktoré boli súčasťou zažalovaného deja, Najvyšší súd uviedol

v odôvodnení:

Ľudový súd porušil ďalej zákon v ustanovení § 160 ods. 1 tr. por., keď sa vôbec nezaoberal časťou (a to podstatnou) zažalovaných skutkov a tak nevyčerpal obžalobu, lebo z cit. ustanovenia vyplýva, že predmetom rozhodovania súdu je práve skutok, ktorý je predmetom obžaloby (a nič viac, ani menej, ani nič iného). Ide tu o tieto fakta tvoriace súčasť žalobného deja: prefakturácia sumy 1.258 Kčs voči MNV, pôžička škridlice jednej osobe, poskytnutie dvoch murárov na čas jedného mesiaca ďalšej osobe, nedbanie toho, ako bola odovzdávaná a preberaná práca pri výmene zamestnancov (to všetko pokiaľ ide o trestný čin obvineného A podľa § 175, resp. § 176 tr. zák.).

K porušeniu zákona v ustanoveniach § 2 ods. 3 a § 68 ods. 2 tr. por. došlo v neprospech obvineného. Je preto treba napadnutý rozsudok l’udového súdu pokiaľ ide o obvineného A (§ 218 ods. 3 tr. por.), zrušiť (§ 218 ods. 2 tr. por.), a to v celom rozsahu. Z hľadiska úspory trov trestného konania bude namieste, aby vec znova prejednal a rozhodol v medziach zrušenia ľudový súd [§ 218 ods. 2 písm. b) tr. por.], prihliadnúc tiež k ustanoveniu čl. VI., VIII. amnestie prezidenta republiky z 9. mája 1955.

Pretože k porušeniu zákona v ustanovení § 160 ods. 1 tr. por. (t. j. nevyčerpaním obžaloby) došlo v prospech obvineného a návrh na nápravu vadného rozsudku bol urobený až po uplynutí šesťmesiačnej lehoty od právoplatnosti rozsudku ľudového súdu (§ 218 ods. 2 tr. por.), nemožno túto chýbu napraviť, ani keď rozsudok bol zrušený na sťažnosť pre porušenie zákona. Ľudový súd preto nebude môcť pri novom prejednávaní veci dotyčne obvineného A prihliadnúť na tie časti žalovaného deja, na ktoré l’udový súd zabudol prihliadnuť vo svojom rozsudku [§ 218 ods. 2 písm. b) tr. por.].