Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 9. 12. 1955, sp. zn. 2 Tz 136/55

Obvinený, vodič sanitného auta OÚNZ, okrem iného konania, hoci prejazdil zvereným mu sanitným autom vyše 18.000 km, ani raz nevyčistil olejový filter, ktorý treba vyčistiť alebo vymeniť, ak motorové vozidlo prejazdilo 3000 až 4000 km, aby sa tým zaistilo riadne mazanie. Následok tohto opomenutia bol ten, že opotrebovaním súčiastok bola na aute spôsobená škoda 1200 Kčs.

Ľudový súd v Senici uznal obvineného okrem iného pre tento skutok vinným trestným činom poškodzovania majetku národného podľa § 245 ods. 2 tr. zák. V odôvodnení subjektívnej stránky ľudový súd uviedol, že obvinený ako vodič auta dobre vedel o tom, že po prejazdení 3000 až 4000 km má sa olejový filter vymeniť alebo vyčistiť, aby sa tým zabránilo predčasnému opotrebovaniu súčiastok, že teda vedel, že výsledok v zákone uvedený môže spôsobiť a že s ním bol uzrozumený.

Po hlavnom pojednávaní věci na ľ’udovom súde a po vyhlásení rozsudku žiadal okresný prokurátor, aby mu bol doručený rovnopis vyhotovenia rozsudku; ľudový súd rovnopis vyhotovenia rozsudku okresnému prokurátorovi osobitne nedoručil, avšak zaslal mu spisy, v ktorých bol rovnopis vyhotovenia rozsudku. Prokurátor v trojdňovej lehote po doručení spisov odvolanie nepodal.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil rozsudok l’udového súdu, pokiaľ ním bol obvinený uznaný vinným tiež trestným činom poškodzovania národného majetku podľa § 245 ods. 2 tr. zák., ako aj vo výroku o treste a l’udovému súdu uložil, aby v rozsahu zrušenia vec znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Proti rozsudku l’udového súdu pokiaľ‘ ním bol obvinený uznaný vinným trestným činom poškodzovania národného majetku podľa § 245 ods. 2 tr. zák. podal generálny prokurátor sťažnosť pre porušenie zákona, v ktorej vytýka, že ľ’udový súd nevykonal dostatočné zistenie o zavinení obvineného.

Predovšetkým treba uvážiť, či rozsudok ľudového súdu napadnutý sťažnostou pre porušenie zákona, je právoplatný, keď ľudový súd nedoručil okresnému prokurátorovi osobitne rovnopis vyhotovenia rozsudku, hoci prokurátor podľa § 175 ods. 1 tr. por. po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní o to žiadal. Ľudový súd, majúc sám pochybnosť o správnosti ním vyhláseného rozsudku (avšak celkom z iných dôvodov, než ktoré uplatňuje stažnost pre porušenie zákona) zaslal okresnému prokurátorovi spisy s prípísom, aby okresný prokurátor zariadil cestou Generálnej prokuratúry podanie prípadnej sťažnosti pre porušenie zákona. Tým, že Pudový súd zaslal okresnému prokurátorovi spisy, v ktorých bol rovnopis vyhotovenia rozsudku, treba mať za to, že žiadosti prokurátora podľ’a § 175 ods. 1 tr. por. o zaslanie rovnopisu vyhotovenia rozsudku bolo vyhovené, lebo zaslanie spisu, v ktorom je vyhotovený rozsudok, môže byť považované za zaslanie rovnopisu vyhotovenia rozsudku (čo odpovedá aj ustanoveniu § 78 ods. 7 spr. por. pre súdy). Keď okresný prokurátor v trojdňovej lehote po doručení spisu odvolanie nepodal, stal sa rozsudok ľudového súdu právoplatným a mohla byť podaná proti nemu sťažnosť pre porušenie zákona.

Pokiaľ ide o samotnú vec, je sťažnosť pre porušenie zákona dôvodná.

Podľa odôvodnenia rozsudku ľudového súdu, že obvinený spôsobil na národnom majetku (na sanitnom aute OUNZ) škodu 1200 Kčs úmyselne, ľudový súd predpokladal, že každý vodič vie, že je treba vymeniť po ujazdení určitého počtu kilometrov olejový fil Ludový súd však nevzal do úvahy obhajobu obvineného, podľa ktorej obvinený nie je takým odborníkom, aby vedel, že nevymenením filtra môže vzniknúť taká škoda. Aby mohlo byť z objektívnych skutočností dovodzované zavinenie obvineného, mal preto ľudový súd zistiť, do akej miery sa obvinený vyznal v stroji auta a či bol o povinnostiach vodiča poučený, poprípade či vedel o nutnosti vymeniť za čas olejový filter, keďže sa ako vodič oprávnený viezť motorové vozidlo podrobil vodičskej skúške. Z púheho doznania obvineného urobeného na hlavnom pojednávaní, že je to jeho chyba, že nevymenil filter, nemožno ešte dovodzovať, že ide o úmysel, lebo z tohto doznania obvineného by mohlo byť usudzované aj na jeho nedbanlivosť.

Ľudový súd neurobil potrebné zistenie, aby mohol bezpečne posúdiť, či obvinený dopustil sa poškodzovania národného majetku úmyselne alebo z nedbanlivosti. Povinnosťou súdu podľa § 2 ods. 3 tr. por. je spravodlivo rozhodovať o trestných činoch. K spravodlivému rozhodnutiu je však treba starostlive zisťovať všetky okolnosti prípadu, ktoré sa dajú zistiť, najmä zaopatriť si podklady pre posúdenie zavinenia, lebo na zavinenie ako znak charakterizujúci subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu možno usudzovať iba zo zistených objektívnych skutočností.

Ak v súdenom prípade súd zistí, pokiaľ ide o zavinenie, že obvinený vykonával nesvedomite svoje povinnosti za takých okolností, že vzhľadom na jeho odborné znalosti alebo skúsenosti nemožno dôjsť k inému záveru, než k tomu, že nielen obvinený poznal následky, ktoré môžu byť jeho konaním spôsobené, ale že vedel, že tieto následky nastanú nutne, tak nebude možno pripustiť, žeby bol obvinený sa spoliehal bez primeraných dôvodov, že nespôsobl výsledok v zákone uvedený a vymedzený v konkrétnom prípade ustanovením § 245 ods. 2 tr. zák., keď tento výsledok objektívne tiež nastal.

Keď teda pri svojich odborných znalostiach alebo skúsenostiach obvinený mohol predpokladať iba jedinú možnosť, t. j. že výsledok uvedený v § 145 ods. 2 tr. zák. nutne spôsobí, vyplynie z toho jediný možný záver, že bol s nastalým výsledkom v zákone (v danom prípade v § 245 ods. 2 tr. zák.) uvedeným prinajmenšom uzrozumený a že teda konal úmyselne [§ 3 ods. 1 písm. b) tr. zák.]

Ľudový súd bude musieť preto zistiť, do akej miery bol obvinený odborníkom a či už pri skladaní vodičskej skúšky musel poznať zachádzanie so strojom, poprípade za akých okolností skladal vodičskú skúšku, a potom posúdiť jeho obhajobu, že nie je odborníkom. Po vykonaní tohto doplnenia bude môcť rozhodnúť, či u obvineného v naznačenom smere ide o trestný čin úmyselný podľa § 245 ods. 2 tr. zák., alebo o trestný čin z nedbanlivosti podľa § 246 tr. zák.