Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 12. 9. 1957, sp. zn. 2 Tz 120/57

Ľudový súd v Skalici uznal obžalovaného vinným trestným činom násilia na verejnom činiteľovi, pričom uviedol, že sa tým obžalovaný dopustil trestného činu podľa § 187 ods. 1 písm. b) tr. zák. (namiesto ustanovenia § 177 ods. 1 písm. b) tr. zák.). Ďalej uznal ľudový súd obžalovaného vinným priestupkom proti ochrane obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 63 ods. 1, 2 tr. zák. spr. Podľa odôvodnenia rozsudku ľudového súdu obžalovaný sa trestného činu dopustil tým, že v podnapilom stave napadol príslušníka verejnej bezpečnosti, ktorého ohrožoval vreckovým nožom, ktorý držal v ruke otvorený, a to preto, že ho príslušník verejnej bezpečnosti vyviedol z hostinca von. Priestupok zhľadával ľudový súd v tom, že obžalovaný kúpil od neznámej osoby tri kusy hodiniek, o ktorých vedel, že hodinky táto osoba prepašovala z cudziny. Obžalovaný hodinky potom predal ďalej.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie, ktoré podal iba obžalovaný, rozhodol, že sa napadnutý rozsudok ľudového súdu zrušuje vo výroku o vine (právnej kvalifikácii) a skutky obžalovaného kvalifikujú sa ako trestný čin násilia na verejnom činiteľovi podľa § 177 ods. 1 písm. b) tr. zák. a priestupok proti ochrane obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 63 ods. 1, 2 tr. zák. spr. V dôsledku toho zrušil rozsudok ľudového súdu aj vo výroku o treste a obžalovanému uložil ten istý trest, ako ľudový súd.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil rozsudky ľudového a krajského súdu a ľudovému súdu nariadil, aby vec znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Generálny prokurátor v sťažnosti pre porušenie zákona dovodzuje porušenia zákona v ustanovení § 177 ods. 3 písm. a) tr. zák., keďže súdy nevyjadrili v kvalifikácii zažalovaného trestného činu okolnosť, že tohto činu obžalovaný sa dopustil so zbraňou.

Rozsudkami obidvoch súdov bol porušený zákon.

Skutok zistený ľudovým súdom, totiž napadnutie príslušníka verejnej bezpečnosti vreckovým nožom pre výkon jeho právomoci, mal byť správne posúdený ako trestný čin násilia na verejnom činiteľovi podľa § 177 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) tr. zák. Povinnosťou ľudového súdu bolo už pri prijatí obžaloby upozorniť na možnosť odchýlneho právneho posúdenia skutku a uviesť toto upozornenie aj v uznesení o prijatí obžaloby. Keď tak neurobil, mal postupovať na hlavnom pojednávaní podľa § 239 ods. 2 tr. por. a potom zistený skutok kvalifikovať ako trestný čin násilia na verejnom činiteľovi podľa § 177 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) tr zák.

Pokiaľ ide o kvalifikáciu ďalšieho zisteného skutku obžalovaného, pochybil ľudový súd v dvoch smeroch. Predovšetkým priestupky proti ochrane obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 63 ods. 1 a § 63 ods. 2 tr. zák. spr. sú samostatné priestupky. Preto jeden skutok spočívajúci v porušení zákazu alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru v zmysle § 63 tr. zák. spr. môže byť kvalifikovaný buď podľa prvého odseku § 63 tr. zák. spr., ak sa páchateľ dopustil tohto priestupku z nedbanlivosti, alebo podľa druhého odseku § 63 tr. zák. spr., ak sa páchateľ dopustil tohto priestupku úmyselne. V súdenom prípade však ľudový súd prijal obhajobu obžalovaného a po stránce skutkovej zistil, že obžalovaný kúpil hodinky prepašované z cudziny za účelom ich ďalšieho odpredaja od neznámej osoby. Pri takom skutkovom zistení – odpovedajúcom ináč výsledkom vykonaného dokazovania – mal však súd kvalifikovať zistený skutok ako priestupok podielnictva podľa § 65 tr. zák. spr. a nie ako priestupok proti ochrane obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 63 tr. zák. spr. Priestupku proti ochrane obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 63 ods. 1 alebo ods. 2 tr. zák. spr. môže sa totiž dopustiť iba ten, kto priamo poruší zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru, t. j. kto proti zákazu, teda nemajúc na to povolenie, alebo v rozsahu prekračujúcom povolenie ako priamy páchateľ alebo spolupáchateľ tovar z cudziny do republiky dovezie alebo tovar z republiky do cudziny vyvezie alebo z cudziny tovar cez územie republiky ďalej znova do cudziny prevezie. Naproti tomu ten, kto tovar priamym páchateľom proti zákazu z cudziny dovezený alebo prevezený, teda tovar získaný priestupkom podľa § 63 ods. 1 alebo ods. 2 tr. zák. spr. na seba alebo na niekoho iného prevedie (alebo ukryje), dopúšťa sa priestupku podielnictva podľa § 65 tr. zák. spr.

Krajský súd vzhľadom na tieto chyby rozsudku ľudového súdu mal preto tento rozsudok zrušiť a vrátiť vec ľudovému súdu na nové konanie a rozhodnutie v naznačených smeroch. Pri tom treba zdôrazniť, že čo do trestného činu násilia proti verejnému činiteľovi podľa § 177 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) tr. zák., nebránilo ustanovenie § 286 tr. por., aby bol obžalovaný uznaný vinným aj podľa prísnejšej kvalifikácie za podmienok zachovania postupu podľa § 239 ods. 2 por. súdom prvej stolice (§ 282 ods. 2 písm. b) tr. por.). Iba trest, keďže krajský súd tak neurobil, porušil zákon v § 177 ods. 3 písm. a) tr. zák. a v §§ 63 a 65 tr. zák. spr.

Krajský súd však svojím rozsudkom uvádzajúcim vo výroku, že sa rozsudok ľudového súdu zrušuje vo výroku o vine, a %dalej, že „skutok obžalovaného, sa prekvalifikuje ako trestný čin násilia na verejnom činiteľovi podľa § 177 ods. 1 písm. b) tr. zák. a priestupok proti ochrane obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 63 ods. 1, 2 tr. zák. spr.“, porušil zákon tiež v § 134 písm. d) tr. por. Toto ustanovenie, podľa ktorého musí rozsudok obsahovať výrok o tom, či sa obžalovaný uznáva vinným alebo od obžaloby oslobodzuje, a to s presným označením trestného činu, ktorého sa tento výrok týka, platí aj pre rozsudok odvolacieho súdu, ak tento súd zrušujúc rozsudok súdu prvej stolice sám hneď vo veci rozhodne (§ 182 ods. 1 tr. por.), t. j. ak obžalovaného uznáva vinným alebo tohto od obžaloby oslobodzuje. Ak preto krajský súd zrušujúc rozsudok ľudového súdu uznal obžalovaného vinným trestným činom násilia na verejnom činiteľovi podľa § 177 ods. 1 písm. b) tr. zák. a priestupkom proti ochrane obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 63 ods. 1, 2 tr. zák. spr., mal vo výrobku rozsudku tento trestný čin a priestupok presne označiť údajmi uvedenými v § 138 ods. 1 tr. por.