Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 28. 2. 1957, sp. zn. 2 Tz 26/57

Odsúdený bol výmerom trestnej komisie rady ONV uznaný vinným priestupkom v inom podnikaní podľa § 46 ods. 2 tr zák. spr. a bol mu uložený trest nápravného opatrenia na čas troch mesiacov so zrážkolu jednej pätiny odmeny za prácu, přičom bolo nariadené, že odsúdený vykoná tento trestu u Pozemných stavieb, n. p. Odpor pracovných síl rady ONV, vyhotovil vyzvanie potrestaného, aby nápravné opatrenie nastúpil do 21. apríla 1956. Keďže potrestaný nápravné opatrenie do tohto času nenastúpil, upovedomil odbor pre vnútorné veci rady ONV okresneho prokurátora prípisom, že potrestaný v lehote mu určenej nenastúpil trest nápravého opatrenia.

Ľudový súd v Lučenci na návrh okresného prokurátora na neverejnom zasedání uznesením rozhodol, že uvedené nápravné opatrenie podľa § 17 ods. 2 zák. č. 102/1953 Zb. premieňa na odňatie slobody na čas jedného mesiaca a pätnásť dní. Svoje uznesenie ľudový súd odôvodnil tým, že potrestaný „prácu mu určenú nenastúpil“.

Krajský súd v Banskej Bystrici sťažnosť potrestaného zamietol ako oneskorenú.

Najvyšší súd na sťažnost pre porušenie zákona podanú predsedom najvyššieho súdu zrušil uznesenie ľudového súdu a tomuto nariadil, aby o návrhu okresného prokurátora na premenu nápravného opatrenia uloženého výmerom komisie rady ONV na trest odňatia slobody znova konal a rozhodol.

Odôvodnenie:

Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona v podstate uvádza, že ľudový súd nezisťoval, či výzva k nastúpeniu nápravného patrenia bola potrestnému dorčená, ďalej či nenastúpenie práce potrestanému určenej sa stalo jeho zaviněním a konečně, že konanie o premene nápravného opatrenia na odňatie slobody sa stalo na neverejnom zasedání miesto na zasedaní verejnom. Predseda Njvyššieho súdu súčasne navrhol, aby uvedené chyby boli napravené.

Napadnutým uznesením ľudového súdu i v konaní tomuto predchádzajúcom bol porušený zákon.

Nápravné opatrenie uložené za priestupok možno – ako to vyplýva z ustanovenia § 17 odst. 2 a 1 zák. č. 102/1953 Zb., premenit na odňatie slobody, keďže páchateľ prácu mu určenú zavinene nenastúpil v stanovenej lehote (viď č. 77/51 zb. rozh. tr.).

Keďže v danom případe nebolo v spisoch preukázané, či páchateľ bol skutečne vyrozumený o tom, kedy má prácu, ktorá mu bola určená nastúpiť, a zo spisu nevyplývalo, že by páchateľ pro svoje zavinenie prácu nenastúpil, bolo povinnosťou súdu vyplývajúcou z ustanovenia § 2 ods. 3 tr. por. 1950 (ukladajúceho súdom povinosť vec vždy objasniť po všetkých stránkach) vopred zistiť, či nenastúpenie práce bolo zavinené a až potom o navrhovanej premene rozhodnúť.

Ľudový súd tým, že sa otázkou zavinenia pokiaľ ide o nenastúpenie práce nezaoberal, porušil zákon v ustanovení § 2 odst. 3 tr. por. 1950.

Ľudový súd pritom v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu porušil zákon ďalej v ustanovení § 203 tr. por. 1950 (je predpísané konať o návrhu na premenu nápravného opatrenia na odňatie slobody na verejnom zasedaní zrejme preto, aby sa takto mohla lepšie vyjasniť osobným vypočutím páchateľa resp. svedkov otázka, či nenastúpenie práce bolo zavinené alebo nie), lebo konal na neverejnom zasadani.

*** 

Zásada, že o premene nápravného opatrenia na trest odňatia slobody treba nerozhodnút na verejnom zasadaní, platí aj podľa ustanovenia § 358 odst. 1 tr. por. 1956, ktoré výslovne uvádza, že takto treba rozhodnúť aj o premene nápravného opatrenia uloženého výkonným orgánom národného výboru.