Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 8. 2. 1957, sp. zn. 2 Tz 290/56

Ludový súd v Bratislavě uznal obviněnu vinnou trestným činom ublíženia na zdraví podl’a § 219 ods. 1 tr. zák. Cudový súd odovodnil svoje rozhodnutie tým, že obviněná udřela šesťroěného chlapca P palicou po nohe a viacrazy rukou po tváři, následkom čoho dostal chlapec, ktorý už predtým bol nervové chorý, nervový otras.

Krajský súd v Bratislavě na odvolanie obviněné j zrušil roz-sudok ludového súdu a obviněnu od obžaloby oslobodil. Krajský súd přitom najma zdóraznil, že zranenie šesťroěného P je podozrivé, lebo v lekárskom potvrdení je uvedené, že P dostal otřas mozgu, čo by jeho matka musela zbadat skorej než po siedmych dňoch, kedy išla k lékařovi, ak by taký následok skutočne nastal.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podal předseda Najvyššieho súdu, zrušil rozsudok krajského súdu a tomuto súdu nariadil, aby o odvolaní obviněnéj znova konal a rozhodol.

Odôvodnenie:

Předseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona uviedol, že rozhodnutím krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 3 tr. por. z r. 1950, pretože krajský súd – tak isto ako 1’udový súd – rozhodol na základe neúplného skutkového zistenia.

Sťažnosť pre porušenie zákona je dovodná.

V lekárskom potvrdení městského ústavu národného zdravia píše sa o nervovom otřase a nie o otřase mozgu, ako nesprávné zisťuje krajský súd. Závěry krajského súdu, že celé zranenie je podozrivé, keď matka poškodeného chlapca si nevšimla počas siedmych dňov, že jej syn má otřas mozgu, sú preto v rozpore s obsa-hom spisov. Postup krajského súdu v tomto směre je ďalej nesprávný aj z toho dóvodu, lebo keď sa krajskému súdu zranenie P zdálo podozrivé, mal si overiť správnost lékařského potvrdenia vypočutím ošetrujúceho lekára, popřípadě znalca lekára. Krajský súd mal v tomto směre doplnit šetrenie už preto, že je zistené, že poškodený P už pred činom obvinenej trpěl nervovou chorobou. Hl’adiac právě na tuto skutočnosť bude třeba zistiť:

1. po stránke objektívnej,
   a) či konanie obvinenej spósobilo (v príčinnej súvislosti) ublíže-nie P na zdraví, ktoré předpokládá hlbší zásah do telesnej integrity a do pravidelnej činnosti organizmu poškodeného, ktorý má za následok nepriaznivý vlyv na spósob jeho života,
   b) či konanie obvinenej malo za následok takéto ublíženie na zdraví P bez ohfadu nato, že bol v čase konania obvinenej už nervové chorý, alebo preto, že iba zhoršilo jeho doterajší stav do tej miery, že potom išlo o ublíženie na zdraví.
2. Po stránke subjektívnej bude třeba zistiť, či obviněná konala v úmysle ublížit P na zdraví, pričom bude – ak by išlo o také zhoršeme jeho stavu, ktoré by znamenalo ublíženie na zdraví – třeba zistiť, či obviněná znala doterajší zdravotný stav poškodeného a či chcela svojím konáním tento stav zhoršit, alebo vedela, že ho zhoršit móze a bola s tým uzrozumená.

Ak by tento úmysel (priamy alebo eventuálny) nebol zistený a zistitelhý, bude musieť krajský súd uvážit, či sa obviněná nedopustila trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podia § 221 tr. zák., alebo – keby ani nedbanlivosť nebola v tomto směre zistená a nebolo dané objektivně ublíženie na zdraví – bude musieť krajský súd uvážit, či sa obviněná nedopustila priestupku proti ochraně občianskeho spolužitia podťa § 127 tr. zák. spr. Tento prie-stupok – pokial‘ ide o konanie smerujúce proti zdraviu spoluobčana – nevyžaduje ublíženie takej intenzity, aby išlo o ublíženie na zdraví, ale stačí už púhe ohrozenie zdravia napr. tíež akékoťvek poškodenie telesnej integrity iného, ktoré sa po případe vyznačuje iba přechodnou nevoťnosťou, miernou bolestivosťou event. s istými viditelnými znakmi (kožnými oděrkami, modřinami a pod.). Po subjektívnej stránke potom stačí, že pachatel‘ nezachoval opatrnost, akú spoločnosť na ňom požaduje (§ 4 ods. 1 tr. zák. spr.).

Keď krajský súd rozhodol na podklade neúplných skutkových zistení a keď hodnotil vykonané dókazy sposobom odporujúcim obsahu týchto dókazov, porušil zákon v ustanovení § 2 ods. 3 tr. por. z r. 1950.