Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 18. 1. 1957, sp. zn. 2 Tz 319/56

Ľudový súd v Banskej Štiavnici uznal obvineného okrem iného vinným tiež dvojnásobným trestným činom rozkrádania národného majetku podľa § 245 ods. 1 písm. b) tr. zák., pretože obvinený ako revízor národného podniku Zdroj, naviedol vedúcu jednej predajne uvedeného národného podniku (Š), aby pre svoje súkromné potreby vzala z tržby predajne peňažnú sumu 1500 Kčs a ďalej neskoršie a na inom mieste (v inej obci) naviedol ďalšiu vedúcu predajne toho istého národného podniku (T), aby si zobrala z tržby predajne 2700 Kčs. Z týchto peňazí si potom obvinený od oboch vedúcich predajní vypožíčal určitú sumu, ktorú už nevrátil.

Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozsudok ľudového súdu aj dotyčne uvedených skutkov a uznal obvineného pre tieto skutky vinným dvojnásobným návodom na trestný čin rozkrádania národného majetku podľa § 7 ods. 1, § 245 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. c) (v znení pred novelou), t. j. že návody boli spáchané za obzvlášť priťažujúcej okolnosti, lebo obvinený bol revízorom národného podniku, ktorému obidve vedúce podliehali.

Najvyšší súd na sťažnosť generálneho prokurátora zrušil rozsudok krajského súdu aj v uvedenej časti a tomuto súdu nariadil, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Odôvodnenie:

Vedúce predajní Š a T boli v osobitnom konaní stíhané pre trestný čin rozkrádania národného majetku podľa § 245 ods. 1 písm. b) tr. zák. bez kvalifikácie podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby. Krajský súd napriek tomu uznal obvineného vinným dvojnásobným návodom (§ 7 ods. 1 tz) na kvalifikovaný trestný čin rozkrádania národného majetku podľa § 245 ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm. c) tr. zák., hoci ani vedúca predajne Š ani vedúca predajna T neboli uznané vinnými takto kvalifikovanými rozkrádaním národného majetku, t. j. žeby sa boli rozkrádania národného majetku dopustili za obzvlášť priťažujúcej okolnosti.

Návod na trestný čin spáchaný za okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby predpokladá, aby takáto okolnosť bola daná dotyčne konania, na ktoré bol navedený ten, kto podľa návodu mal konať. To znamená, žeby konanie navedeného a poprípade jeho osoba mali povahu v § 75 ods. 4 tr. zák. uvedenú a že obzvlášť priťažujúca okolnosť by bola podľa osobitnej časti trestného zákona znakom trestného činu navedeného podmieňujúcom použitie vyššej trestnej sadzby. Okolnosti, alebo vlastnosti týkajúce sa iba samostnéh návodu, resp. návodcu nemôžu byť pritom vzaté do úvahy, lebo § 7 tr. zák. nepozná dotyčne samoteného návodu okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby. Naopak z ustanovenia § 7 ods. 1 tr. zák. plynie, že návodca má byť potrestaný podľa trestnej sadzby, stanovenej na trestný čin, na ktorý navádzal. Skutočnosť zdôrazňovaná rozsudkom krajského súdu, že obvinený sa dopustil návodu na rozkrádanie národného majetku vedúcimi predajní ako revízor, ktorý mal v svojej funkcii vo zvýšenej miere chrániť národný majetok, je preto z tohto hľadiska nerozhodná a môže mať význam iba pri úvahe o výmere trestu (§ 19 ods. 1 tr. zák.) a nie pri úvahe o kvalifikácii trestného činu, na ktorý bolo navádzané.

Krajský súd preto porušil zákon v ustanovení § 7 ods. 1, § 245 ods. 3 písm. c) tr. zák., keď uznal obvineného vinným dvojnásobným trestným činom návodu k trestnému činu rozkrádania národného majetku za obzvlášť priťažujúcej okolnosti.