Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 23. 11. 1956, sp. zn. 2 Tz 244/56

Obvinenému ponúkol jeho známy Š kúpu dvoch cenných fotografických aparátov za veľmi nízku cenu. Obvinený ich kúpu odmietol, avšak bez toho, žeby sa bol opýtal, akého sú pôvodu, prevzal fotografické aparáty s tým, že na ne najde kupca ktorému aparáty predá a výťažok vydá známemu, ktorý mu ich doniesol. Pretože však sa obvinenému nepodarilo nájsť kupca, vrátil aparáty v čase niekoľkých dňov tomu, kto mu tieto zveril. Obidva fotografické aparáty pochádzali z krádeže.

Ľudový súd v Bratislave uznal obvineného pre tento skutok vinným trestným činom podielnictva podľa § 251 tr. zák. a odôvodnil svoj rozsudok tak, že obvinený, ktorý sa ani nespýtal, akého pôvodu sú fotografické aparáty, podľa nízkej ceny, za ktorú mu boli vopred ponúknuté na kúpu a vzhľadom na svoje skúsenosti, aké mal ako živnostník, spoznal, že ide o veci získané trestným činom a napriek tomu ich na seba previedol, aby sprostredkoval ich predaj. Tento rozsudok sa stal právoplatným.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil rozsudok ľudového súdu vo výroku o povinnosti obvineného nahradiť poškozenému škodu vzniknutú z trestného činu a poškodeného upravil na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Odôvodnenie:

Sťažnosť pre porušenie zákona uvádza, že obvinený prijal fotografické aparáty pochádzajúce z trestného činu spáchaného inou osobu na ďalší predaj. Tento zistený skutok však podľa sťažnosti pre porušenie zákona nezakladá trestný čin podielnictva podľa § 251 tr. zák., lebo išlo iba o sprostredkovanie, ktoré nie je trestné podľa tohto ustanovenia (ale je trestné iba, keďže ide o prípad podľa § 250 ods. 1, al. 2 tr. zák., t. j. u podielnictva spáchaného úmyselne).

Sťažnosť pre porušenie zákona nie je v tomto smere dôvodná.

Podľa § 251 tr. zák. dopúšťa sa ten, kto ukryje, alebo na seba, alebo na niekoho iného prevedie z nedbanlivosti vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, trestného činu podielnictva.

Ľudový súd uznal obvineného vinným týmto trestným činom zato, že obvinený fotografické aparáty prijal od svojho známeho na ten účel, aby tieto ďalej predal.

Pretože obvinený prijal fotografické aparáty, treba mať zato, že tieto na seba previedol v zmysle § 251 tr. zák. Či obvinený tieto aparáty prijal preto, aby si tieto ponechal alebo preto, aby ich predal, je z hľadiska § 251 tr. zák. nerozhodné. Sťažnosť pre porušenie zákona uvádza, že skutok obvineného je treba posudzovať ako beztrestné sprostredkovanie.

O takéto sprostredkovanie by išlo však iba vtedy, ak by obvinený aparáty na seba nepreviedol, neprijla ich k sebe, ale na žiadosť Š aby hľadal kupca, ktorý by aparáty od Š kúpil. O takú činnosť obvineného však v súdenom prípade neišlo a nemožno preto mať zato, že išlo iba o beztrestné sprostredkovanie kúpy medzi Š a voľajakým kupcom.

(V ďalšom Najvyšší súd dôvodil, že ľudový súd porušil zákon, pokiaľ ide o výrok, že obvinený je povinný nahradiť poškodenému škodu vzniknutú z trestného činu, lebo ľudový súd v tomto smere rozhodol na základe nedostatočného skutkového zistenia.)