Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 17. 5. 1957, sp. zn. Cz 696/56

Žalujúci podnik domáhal sa voči žalovanej ako vedúcej predajne náhrady manka.

Ľudový súd v Dolnom Kubíne uložil žalovanému zaplatiť žalujúcemu podniku 4.835 Kčs s prísl., a to v splátkach.

Krajský súd v Žiline zmenil rozhodnutie súdu prvej stolice tak, že prisúdenú sumu znížil na 3.625 Kčs s prísl.

Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline bol porušený zákon. K otázke, o ktorú ide, uviedol

V odôvodnení:

Zákon zabraňuje tomu, aby vec rozhodoval sudca, ktorý nie je celkom nepredpojatý. Slúžia tomu osobitné ustanovenia o vylúčení sudcovských osôb (§§ 21-23 o. s. p.). Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 o. s. p. sudcovia sú vylúčení z vykonávania sudcovského úradu, ak so zreteľom na ich pomer k veci alebo k účastníkom, k ich zákonným zástupcom alebo zmocnencom možno pochybovať o ich nepredpojatosti. Vzhľadom na pomer k veci nie je určite nepredpojatý sudca, ktorý by sám bol nejakým spôsobom na veci zúčastnený. Nepredpojatosť poprípade nebude zaručená napr. tam, kde sudca bol svedkom súdeného prípadu.

V súdenej veci sa žalovaná v svojom odvolaní odvolávala na dr. N., vtedy predsedu Ľudového súdu v P., ako na svedka. Krajský súd v Žiline rozhodoval o odvolaní žalovanej za predsedníctva dr. N. Odvolací súd nevyšetril, či predseda senátu nebol sám nejakým spôsobom na veci zúčastnený a či vzhľadom na to by nemohol nepredpojate vec prejednávať a bol by prípadne podľa zákona vylúčený z rozhodovania.

K dôvodom vylúčenia prizerá súd z úradnej povinnosti, a to za celého konania.

Pretože odvolací súd nevyšetril, či ide o prípad, kde by bol predseda senátu vylúčený, keďže je vedený ako svedok, došlo k chybe konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil tak zákon v ustanoveniach §§ 21, 22 o. s. p.