Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 25. 4. 1957, sp. zn. Cz 141/57

Žalobkyňa sa domáha na Ĺudovom súde v Bratislave, aby žalovaní bytom v H., okres Prešov, boli uznaní povinnými trpieť uspokojenie hypotekárnej pohľadávky v rámci záložného práve vloženého v r. 1933 v pozemnoknižnej vl. č. 20 kat. úz. H., okres Prešov, a to v prospech prešovskej filialky právnej predchodkyne žalobkyne, Štátnej banky československej. Príslušnosť súdu zakladá žalobkyňa na ustanovení § 408 a o. s. p.

Ĺudový súd v Bratislave zamietol námietku nepríslušnosti s odôvodnením, že základom žaloby je zmluva medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a právnym predchodcom žalovaných.

Krajský súd v Bratislave potvrdil uznesenie ľudového súdu s odôvodnením, že založné právo o realizácii ktorého ide, vzniklo zmluvou medzi právnymi predchodcami účastníkov.

Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Nejvyššieho súdu, že uvedenými uzneseniami Ĺudového súdu v Bratislave a Krajského súdu v Bratislave bol porušený zákon.

Odôvodnenie:

V prejednávanom spore sa uplatňuje iba nárok, aby žalovaní trpeli uspokojenie pohľadávky žalobkyne na základe záložného práva na nehnuteľnosti, neuplatňuje sa teda nárok na zaplatenie pohľadávky. Ide teda len o uplatnenie záložného práva, t. j. o vecné právo k nehnuteľnej veci. Na takéto konanie je však príslušný súd, na ktorom sa vedie verejná kniha o tejto nehnuteľnej veci. Dôvodová zpráva k ) 410 o. s. p. vysvetľuje, prečo je pre tento prípad stanovená výlučná príslušnosť podľa polohy nehnuteľnosti. Žalobkyňa teda nemá právo takúto žalobu podať na inom súde, a to ani na všeobecnom súde žalovaných, ani na súde, príslušnosť ktorého by jej inak bola daná na výber, tieto súdy nie sú príslušné podľa § 410 o. s. p. V tomto spočíva rozdiel medzi výlučnou príslušnosťou súdu a príslušnosťou danou na výber, ako je napr. príslušnosť podľa § 408 a o. s. p.

Pretože výlučne príslušným súdom nie je tu Ĺudový súd v Bratislave, bol uznesením súdov porušený zákon v ustanovení § 410 o. s. p.