Rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 10. 1. 1956, sp. zn. Cz 646/56

Ľudový súd v Bratislave vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia pohľadávky za opravu auta. Ľudový súd zjistil, že žalovaný učinil objednávku na opravu auta vo vlastnom mene uznávajúc svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú na podnikovom aute, které neoprávnene pre seba použil.

Žalovaný podal včas odvolanie, v ktorom presne označil rozsudok, ktorý napáda, a ako dôvod uviedol, že havária mohla nastať v dôsledku chybnosti auta po oprave vykonanej v závode žalujúceho podniku asi týždeň pred haváriou. Vytýkal, že súd nevypočul ponúknutých svedkov. Ľudový súd vyzval žalovaného, aby do 15 dní podal odvolanie, ktoré má obsahovať označenie rozsudku a časť rozsudku, proti ktorému sa podáva odvolanie, odvolací návrh, odvolacie dôvody poprípade i nové skutkové tvrdenia, a to v dvoch exemplároch pod následkami uvedenými v § 45 ods. 3 o. s. p. žalovaný v stanovenej lehote podal dvojmo odvolanie v podstate rovnakého obsahu, v ktorom uviedol ešte ďalších svedkov.

Krajský súd v Bratislave odvolanie odmietol s odôvodnením, že žalovaný neodstránil v danej lehote nedostatky odvolania, ktoré medziiným neobsahovalo odvolací návrh, hoci bol na odstránenie tejto chyby vyzvaný pod následkami § 45 ods. 3 o. s. p.

Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že uvedeným uznesením Krajského súdu v Bratislave bol porušený zákon.

Odôvodnenie:

Odvolací súd nemal odvolanie odmietnuť, lebo z ustanovení § 180 o. s. p. v spojení s ustanovením §§ 45, 177 o. s. p. vyplýva, že odmietnutie odvolania pre chyby v zmysle § 179 ods. 1 o. s. p. je odôvodnené iba vtedy, ak odvolanie nemožno vecne vybaviť. V konkrétnom prípade však bolo jasné, že odvolaním je napadnutý celý rozsudok. Odvolanie preto mohlo byť vecne vybavené, lebo bolo zrejmé, že žalovanému ide o zamietnutie žaloby a teda o zmenu rozsudku prvej stolice v tomto zmysle alebo o zrušenie napadnutého rozsudku. Je vždy vecou odvolacieho súdu rozhodnúť, či má rozsudok zrušiť alebo zmeniť. V tom smere nie je viazaný odvolacím návrhom a alternatívny návrh odvolania na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku nemá sám zrejme žiadny význam (§ 183 ods. 3 o. s. p.). bolo by formalistické a v rozpore so základnými zásadami konania vyžadovať výslovný odvolací návrh, kde z odvolania je jasné, že odvolateľ chce napádať celý rozsudok a akú zmenu si praje.

Ak mal odvolací súd predsa snáď pochybnosti o tom, čo chce žalovaný odvolaním dosiahnuť, a aké sú tedy medze odvolacieho návrhu, mal tieto svoje pochybnosti práva neznalému žalovanému vysvetliť a to poprípade na ústnom pojednávaní, a poučiť ho, ako má vyzerať odvolací návrh (§ 7 o. s. p.), lebo z toho, akým spôsobom žalovaný vyhovel výzve súdu na doplnenie odvolania, bolo zrejmé, že nechápe, čo to odvolací návrh je.

Keďže napadnutým uznesením bol porušený zákon, bolo sťažnosti pre porušenie zákona vyhovené a napadnuté uznesenie zrušené.