Nález Nejvyššího soudu SSR ze dne 25.06.1986, sp. zn. 5 Cz 12/86, ECLI:CZ:NS:1986:5.CZ.12.1986.1

Žalujúca organizácia sa domáhala voči žalovanej organizácii (ktorej pracovník zavinil dopravnú nehodu) priznania náhrady vo výške 18 248,- Kčs a mesačne potom 170,- Kčs, ktoré uhradila svojmu pracovníkovi J. J. ako náhradu škody za pracovný úraz.

Okresný súd v Topoľčanoch rozsudkom žalobe vyhovel čiastočne a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 17 228,- Kčs a trovy konania v sume 680,- Kčs v lehote troch dní. Mal za to, že žalujúca organizácia nepreukázala, že by bola poškodenému pracovníkovi J. J. uhradila náhradu škody vo väčšom rozsahu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie obidvaja účastníci.

Žalujúca organizácia v odvolaní namietala, že sa súd nezaoberal jej nárokom, aby jej žalovaný poukazoval mesačne 170,- Kčs, ktoré platí svojmu pracovníkovi J. J. Okrem toho uplatnila ďalších 1020,- Kčs, ktoré medzičasom vyplatila uvedenému pracovníkovi na náhradu škody z pracovného úrazu.

Žalovaný namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu veci.

Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal žalovaného zaplatiť žalujúcej organizácii 18 248,- Kčs a trovy konania (prvostupňového aj odvolacieho) v sume 730,- Kčs. V časti zamietajúcej nárok žalobcu o platenie sumy 170,- Kčs mesačne rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SR, tak, že uvedenými rozsudkami súdov obidvoch stupňov bol porušený zákon.

Z odôvodnenia:

Medzi účastníkmi je sporný nárok žalujúcej organizácie na náhradu súm, ktoré vyplatila svojmu pracovníkovi J. J. na náhradu škody utrpenej pracovným úrazom pri dopravnej nehode, ktorú zavinil pracovník žalovanej organizácie P. Č., ako bolo vyslovené rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch z 28. 11. 1978 č. k. 2 T 284/78-49.

Súd prvého stupňa, aj odvolací súd správne posudzovali nárok žalobcu podľa ustanovenia § 201 ods. 1 Zák. práce. Podľa neho organizácia, ktorá uhradila poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka 2) , a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, pokiaľ vopred nebolo dohodnuté inak.

Ako z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, postih organizácie zodpovedajúcej za úraz pracovníka podľa Zákonníka práce 3) je podmienený zodpovednosťou žalovanej organizácie za škodu poškodenému podľa Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť tejto organizácie je daná v prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 427 O. z. Rozsah zodpovednosti tejto organizácie je obmedzený mierou jej zodpovednosti voči poškodenému podľa Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o obsah nároku, pri jeho hodnotení treba vychádzať z kvalifikácie právneho vzťahu medzi obidvoma organizáciami, ktorý je podľa znenia ustanovenia § 201 ods. 1 Zák. práce 4) občianskoprávny, lebo vzťah medzi škodcom a poškodeným v ňom uvedený vychádza z Občianskeho zákonníka, a preto i medzi organizáciami zakladá zodpovednosť občianskoprávnu. 5)

Žalujúca organizácia bola zaviazaná na náhradu škody podľa ustanovenia § 190 a nasl. Zák. práce v súdnom konaní a v jeho rámci aj na náhradu trov poškodeného pracovníka. Ak obrana žalujúcej organizácie v tomto spore (napriek jeho konečnému neúspechu) bola aj z hľadiska terajšieho žalovaného účelná, prípadne ak až na jej základe bolo možné zistiť skutkový stav potrebný pre správne posúdenie veci, vznikla žalobcovi nahradením trov konania poškodenému pracovníkovi majetková ujma, ktorá má povahu príslušenstva žalobnej pohľadávky ( § 121 ods. 3 O. z.). Išlo by totiž rovnako o ujmu,ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného a náhradu ktorej môže voči tejto organizácii uplatňovať v zmysle ustanovenia § 201 ods. 1 Zák. práce. 4)

Ani jeden zo súdov sa vecou z uvedeného hľadiska nezaoberali a v odôvodnení rozhodnutia neuviedli, na základe akých úvah priznali žalobcovi náhradu trov konania (v zmysle ustanovenia § 137 O. s. p. trovami konania sú aj hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov).

Povinnosťou súdov obidvoch stupňov bolo zvážiť, či výsledky konania uvedeného na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 6 C 74/81 mali vplyv na posúdenie právneho vzťahu účastníkov v teraz prejednávanej veci a na rozhodnutie o nej a či teda trovy konania poškodeného, ktoré mu žalujúca organizácia aj vyplatila, treba zahrnúť do náhrady podľa ustanovenia § 201 ods. 1 Zák. práce 4) v spojení s ustanovením § 121 ods. 3 O. z.

Súdy obidvoch stupňov teda v prejednávanej veci porušili svojími rozhodnutiami zákon v ustanovení § 120 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanoveniami § 201 odst. 1 Zák. práce a § 121 ods. 3 O. z.

Poznámky pod čarou:

1) Pozri teraz § 105c Zák. práce (v znení zákonov č. 188/1988 Zb. a č. 3/1991 Zb.)

2) zákona č. 40/1964 Zb. (v znení so zmenami a doplnkami vyhlásenom pod č. 70/1983 Zb. a v znení zákonov č. 94/1988 Zb., č. 188/1988 Zb., č. 105/1990 Zb. a č. 116/1990 Zb.)

3) zákona č. 65/1965 Zb. (v znení so zmenami a doplnkami vyhlásenom pod č. 52/1989 Zb. a v znení zákona č. 3/1991 Zb.)

4) teraz ustanovenia § 205c Zák. práce (v znení zákonov č. 188/1988 Zb. a č. 3/1991 Zb.)

5) Porov. k tomu č. 11/1976 (str. 57 – 58 ) Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk.