Usnesení Nejvyššího soudu SSR ze dne 30.11.1988, sp. zn. Ndt 72/88, ECLI:CZ:NS:1988:NDT.72.1988.1

Základnou podmienkou pokračovania v trestnom čine je, že páchateľ čiastkovými útokmi uskutočňuje ten istý trestný čin. Nemôže byť preto súčasťou pokračovania v trestnom čine spáchanom formou páchateľstva útok, ktorým páchateľ napĺňa znaky účastenstva.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SSR z 30. novembra 1988, sp. zn. Ndt 72/88.)

Najvyšší súd SSR rozhodol v spore o príslušnosť medzi Obvodným súdom Bratislava 3 a Mestským súdom v Bratislave, že príslušným súdom na vykonanie konania v trestnej veci proti obvinenému J. K. a spol., pre trestný čin podľa § 132 Tr. zák. a iné, je Obvodný súd Bratislava 3.

Z odôvodnenia:

Obvodný prokurátor pre Bratislavu III. podal 1. augusta 1988 na Obvodnom súde Bratislava 3 obžalobu na obvineného J. K. pre pokračovací trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 odst. 1 písm. c), odst. 2 písm. c) Tr. zák., pre pokračovací trestný čin porušovania povinnosti pri nakladaní s finančnými a hmotnými prostriedkami podľa § 127 odst. 1 Tr. zák., pre účastenstvo vo forme pomoci na rozkrádaní majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 10 odst. 1 písm. c) a k § 132 odst. 1 písm. c) Tr. zák. a pre účastenstvo vo forme pomoci na trestnom čine porušovania povinnosti pri nakladaní s finančními a hmotnými prostriedkami podľa § 10 odst. 1 písm. c) a k § 127 odst. 1 Tr. zák. U ďalších obvinených podal obžalobu v podstate pre rovnako posudzovanú trestnú činnosť, avšak podľa základných zákonných ustanovení osobitnej časti Trestného zákona.

Uznesením z 11. novembra 1988, sp. zn. 1 T 148/88, Obvodný súd Bratislava 3 podľa § 188 odst. 1 písm. a) Tr. por. vyslovil, že nie je vecne príslušným súdom na vykonanie konania v prvom stupni v trestnej veci obvineného J. K. a spol., a vec postúpil Mestskému súdu v Bratislave ako súdu vecne príslušnému na vykonanie konania v prvom stupni.

V podstate tak obvodný súd rozhodol preto, že zistil, že ak sa skutky uvedené v obžalobe v bodoch 1, 2) , 3/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, ale aj v bode 4/ a bode 5/ budú posudzovať všetky ako čiastkové skutky jedného pokračovacieho trestného činu, bez ohľadu na to, či ich J. K. spáchal ako páchateľ alebo spolupáchateľ alebo ako účastník, a potom sa spočíta celá spôsobená škoda do jednej sumy, vyjde, že tá činí na majetku v socialistickom vlastníctve škodu prevyšujúcu sumu 250 000,- Kčs, ktorá sa už považuje za škodu veľkého rozsahu. Preto potom príde do úvahy predmetnú časť trestnej činnosti obvineného J. K. posúdiť ako jeden pokračovací trestný čin podľa § 132 odst. 1 písm. c), odst. 4 Tr. zák., na prejednanie ktorého je príslušným ako súd prvého stupňa podľa § 17 odst. 1 Tr. por. Mestský súd v Bratislave.

Mestský súd v Bratislave uznesením z 22. novembra 1988, sp. zn. 1 T 24/88, vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť na vykonanie konania v prvom stupni v predmetnej trestnej veci obvineného J. K., čím vyvolal spor o príslušnosť ( § 24 Tr. por.).

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že nesprávnymi sú práve úvahy obvodného súdu v tom smere, že by celú trestnú činnosť kladenú za vinu obžalobou J. K., v ktorej sa zo strany prokurátora vidí rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve, bolo možné posúdiť ako jeden pokračovací trestný čin podľa § 132 odst. 1 písm. c), odst. 4 Tr. zák. bez ohľadu na to, či sa skutkov dopustil ako páchateľ, spolupáchateľ alebo ako účastník na trestnom čine inej osoby.

Argumentoval tým, že podľa súdnej praxe nie je možné ako pokračovanie v jednom trestnom čine posudzovať prípady, v ktorých obvinený spáchal niektoré útoky ako páchateľ, resp. spolupáchateľ, a iné skutky zakladajú znaky účastenstva podľa § 10 Tr. zák. na trestnom čine iného páchateľa.

Najvyšší súd SSR pri rozhodovaní v spore o vecnú príslušnosť medzi Obvodným súdom Bratislava 3 a Mestským súdom Bratislava (ako súdom prvého stupňa) podľa § 24 Tr. por. zistil, že vecne príslušným súdom na vykonanie konania v prvom stupni je Obvodný súd Bratislava 3.

Vecne správnu argumentáciu mestského súdu o tom, prečo právny názor obvodného súdu v predmetnej právnej otázke je mylný, načim doplniť následovne:

Obvodný súd nepostupoval správne, keď spočítal škody spôsobené trestnou činnosťou rozkrádaním majetku v socialistickom vlastníctve bez ohľadu na to, či ju mal obvinený spôsobit ako páchateľ, spolupáchateľ alebo účastník.

Taký postup je na mieste iba u škôd spôsobených jednotlivými čiastkovými skutkami, ak ide o pokračovanie v trestnom čine. Skutok spáchaný formou účastenstva podľa § 10 Tr. zák. nemožno zahrnúť do pokračovacieho trestného činu spáchaného formou páchateľstva, prípadne spolupáchateľstva.

Za pokračovanie v trestnom čine možno považovať uskutočňovanie spoločného zákonom zakázaného zámeru konaním, ktoré stále a opätovne naplňuje skutkovú podstatu toho istého (jedného) trestného činu (prečinu). Základnou podmienkou pokračovania je tedy opätovné uskutočňovanie jednej a tej istej skutkovej podstaty trestného činu.

Podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy je páchateľstvo výslovne odlišné od účastenstva, ktoré rozširuje trestnú zodpovednosť nad dosah páchateľstva. Páchateľom je ten, kto svojím konaním uskutočnil všetky znaky trestného činu. Účastníkom je naproti tomu ten, kto trestný čin iného páchateľa úmyselne zosnoval alebo riadil, vyvolal alebo taký čin uľahčil (organizátor, návodca, pomocník). Nejde teda u páchateľstva a účastenstva o to isté konanie uvedené v skutkovej podstate trestného činu (prečinu), a preto útok naplňujúci znaky účastenstva nemôže byť čiastkovým útokom pokračujúceho trestného činu spáchaného formou páchateľstva.