Usnesení Nejvyššího soudu SSR ze dne 27.05.1988, sp. zn. 8 Co 38/88, ECLI:CZ:NS:1988:8.CO.38.1988.1

Krajský súd v Košiciach svojím uznesením potvrdil rozhodnutie Úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave zo 14. 9. 1987, ktorým priznal navrhovateľovi invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 25 zákona č. 121/1975 Zb. od 13. 9. 1986 vo výške 1824 Kčs mesačne.

Navrhovateľ podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas odvolanie. Zotrval na svojej námietke uplatnenej v priebehu súdneho konania, že mu nehodnotili všetky doby zamestnania a ani zamestnanie, ktoré vykonával v I. pracovnej kategórii (v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 121/1975 Zb.), a to aj počas výkonu základnej vojenskej služby. Žiadal preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec znova preskúmať.

Najvyšší súd SSR ako súd odvolací zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.

Z odôvodnenia:

Medzi účastníkmi bola sporná výška invalidného dôchodku navrhovateľa. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že Úrad dôchodkového zabezpečenia navrhovateľovi hodnotil dobu zamestnania v I. pracovnej kategórii správne, v súlade s priloženými dokladmi. Ďalej prijal záver, že navrhovateľovi nemožno hodnotiť zamestnanie, ktoré vykonával v materskej škole a v základnej deväťročnej škole a ani tam dosiahované zárobky, lebo išlo o činnosť dojednanú na dobu určitú v zmysle ustanovenia § 30 Zák. práce.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. dobou zamestnania sa rozumela okrem iného doba zamestnania v pracovnom (učebnom) pomere. Druhý odsek tohto zákonného ustanovenia určoval, že doba pracovného (učebného) pomeru sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovný pomer zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných pre pracovníkov v pracovnom pomere.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo zaoberať sa námietkou navrhovateľa, že mu má byť hodnotená ako doba zamestnania aj doba, po ktorú pracoval v materskej škole a v základnej škole, ako aj príjem z tohto pracovného pomeru ako hrubý zárobok započítateľný pre výšku dôchodku.

Skutočnosť, že v uvedenej dobe mal uzavretý pracovný pomer na určitý čas, nemala vplyv na posúdenie tejto otázky. Ustanovenie § ods. 1 a 2 zákona č. 121/1975 Zb. nevylučovalo ako dobu zamestnania dobu pracovného pomeru dojednaného na určitý čas. Súd prvého stupňa si však nezadovážil skutkové podklady pre posúdenie otázky o aký pracovný vzťah išlo medzi navrhovateľom a organizáciou, v ktorej pracoval, a bez ďalšieho prevzal tvrdenie Úradu dôchodkového zabezpečenia. Nehodnotil pritom ani vyjadrenie materskej školy v Č. zo 14. 7. 1987, podľa ktorého navrhovateľ v období od 15. 10. 1981 do 22. 4. 1982 pracoval ako kurič na štyri hodiny každý deň.

V ďalšom konaní bude preto potrebné predovšetkým podrobne vypočuť navrhovateľa o otázke, ktorú dobu a v akom rozsahu bolo treba hodnotiť ako dobu zamestnania v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. Súd prvého stupňa na túto okolnosť musí vypočuť aj svedkov, prípadne zodpovedných pracovníkov príslušných organizácií, v ktorých navrhovateľ pracoval, či táto doba mu bola hodnotená ako doba zamestnania, prípadne či mu bola hodnotená v príslušnom rozsahu a kvalite. Tak isto bude musieť súd prvého stupňa na tieto okolnosti zadovážiť príslušné písomné doklady.

Odvolací súd z uvedených dôvodov zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konania a na nové rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. a) a ods. 2 O. s. p.

Poznámky pod čarou:

1) Porov. teraz § 8 zákona č. 100/1988 Zb. (a skôr § 10 zákona č. 121/1975 Zb.).