Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 28.07.1977, sp. zn. 5 Tz 46/88, ECLI:CZ:NS:1977:5.TZ.46.1988.1

Konanie obvineného spočívajúce v neplnení vyživovacej povinnosti, ktoré nie je trestným činom zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Tr. zák., nemožno kvalifikovať ako priestupok podľa § 6 zák. č. 60/1961 Zb., vec preto nemožno postúpiť národnému výboru podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 28. júla 1988 sp. zn. 5 Tz 46/88).

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, Najvyšší súd SSR zrušil uznesenie vyšetrovateľa Okresnej správy ZNB, oddelenia vyšetrovania VB v Lučenci zo 6. januára 1987 sp. zn. VV 336/86 a tomuto vyšetrovateľovi prikázal, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Vyšetrovateľ Okresnej správy ZNB – oddelenia vyšetrovania VB v Lučenci trestne stíhal J. B. za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote z 28. júna 1985, sp. zn. P 72/85 zaviazaný prispievať na výživu mal. E. K., nar. 7. marca 1974 po 300,- Kčs mesačne do rúk matky M. K., tuto povinnosť riadne neplnil a za obdobie od októbra 1985 do júna 1986 dlhuje na výživnom spolu 1800,- Kčs.

Vyšetrovateľ po skončení vyšetrovania uznesením sp. zn. VV 336/86 zo 6. januára 1987 podľa § 171 ods. 1 Tr. por. trestnú vec J. B. postúpil Mestskému národnému výboru v Lučenci ako priestupok podľa § 6 zákona č. 60/1961 Zb. Svoje rozhodnutia odôvodnil tým, že J. B. vyživovaciu povinnosť nesplnil iba v októbri 1985 a v júli 1986 a tak celkove dlhuje na výživnom pre mal. E. K. 600,- Kčs. J. B. tým, že sa zákonnej vyživovacej povinnosti nevyhýbal sústavne a po dlhší čas, nespáchal trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Tr. zák., ale dopustil sa priestupku podľa § 6 zákona č. 60/1961 Zb.

Uznesenie o postúpení veci nadobudlo právoplatnosť 12. januára 1987.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť pre porušenie zákona generálny prokurátor SSR v prospech obvineného. Poukázal na to, že vyšetrovateľ VB síce správne konal, keď konanie obvineného nepovažoval za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., dopustil sa však chyby, keď toto konanie posúdil ako priestupok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 60/1961 Zb. Skutočnosť, že J. B. plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu nepravidelne, mala byť dôvodom na exekučné vymáhanie dlžných súm, nie však na opatrenie podľa zákona č. 60/1961 Zb. o Úlohách NV pri zabezpečovaní verejného poriadku.

Generálny prokurátor SSR preto navrhol Najvyššiemu súdu SSR, aby po vyslovení porušení zákona v ustanoveniach § 2 ods. 5, 6 Tr. por. a § 171 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie vyšetrovateľa OS ZNB, oddelenia vyšetrovania VB v Lučenci zrušil a prikázal mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Najvyšší súd SSR z podnetu uvedenej sťažnosti pre porušenie zákona podla § 267 ods. 1 Tr. por. preskúmal všetky výroky napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený v ustanoveniach § 2 ods. 5, 6 a § 171 ods. 1 Tr. por. v neprospech obvineného J. B.

Ak vyšetrovateľ zistil, že konanie obvineného B. ešte nenaplňuje znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Tr. zák., mal trestné stíhanie podľa § 172 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastaviť. Takýto postup odôvodňuje skutočnosť, že obvinený sa zákonnej vyživovacej povinnosti na maloletého nevyhýbal sústavne a po dlhší čas. Orgány činné v trestnom konaní majú ale za povinnosť v každom štádiu konania usilovať o to, aby vyživovacia povinnosť bola dodatočne splnená a tak sa dosiahol cieľ, ktorý sleduje ustanovenie § 213 Tr. zák. Preto mal vyšetrovateľ VB obvineného náležite poučiť o plnenie vyživovacej povinnosti a zisťovať, či prípadne túto povinnosť neplnil i v ďalšom období, t. j. do rozhodnutia vyšetrovateľa v uvedenej veci.

Preto sa vyšetrovateľ dopustil chyby, keď konanie obvineného kvalifikoval ako priestupok v zmysle § 6 zákona č. 60/1961 Zb. Toto ustanovenie zákona má na zreteli zavinené nesplnenie povinnosti uloženej v inom právnom predpise, „pokiaľ sa tým sťažuje plnenie úloh štátnej správy, ruší verejný poriadok alebo socialistické spolužitie občanov, ak nejde o prečin alebo trestný čin“. Uvedené kritéria citovaného ustanovenia nemožno aplikovať na neplnenie vyživovacej povinnosti.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SSR vyslovil podla § 268 ods. 2 Tr. por. porušenie zákona v ustanoveniach § 2 ods. 5, 6 Tr. por. a § 171 ods. 1 Tr. por. Podla § 269 ods. 2 Tr. por. sťažnosťou pre porušenie zákona napadnuté uznesenia vyšetrovateľa Okresnej správy ZNB oddelenia vyšetrovania VB v Lučenci zrušil a podľa § 270 ods. 1 Tr. por. mu prikázal, aby o veci znovu konal a rozhodol.

Úlohu vyšetrovateľa VB bude vykonať vo veci dôkazy v smere, či obvinený okrem uvedených dvoch mesiacov aj v ďalšom období zanedbával povinnosť plnenia výživného na maloletého E. K. a či tu nevznikli dôvody na trestné stíhanie za trestný čin zanedbania povinnej výživy v zmysle § 213 Tr. zák. Inak bude vyšetrovateľ VB viazaný právnym názorom, ktorý Najvyšší súd SSR vyslovil v dôvodoch tohoto rozsudku ( § 270 ods. 4 Tr. por.).