Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 20.01.1988, sp. zn. 6 Tz 87/87, ECLI:CZ:NS:1988:6.TZ.87.1987.1

Najvyšší súd SSR v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona zistil, že uznesením Okresného súdu v Trnave z 3. februára 1987 sp. zn. 3 T 673/82 bol porušený zákon v ustanovení § 2 odst. 5 Tr. por. a v ustanovení § 60 odst. 1, 3 Tr. zák. a toto uznesenie zrušil.

Z odôvodnenia:

Generálny prokurátor SSR podal sťažnosť pre porušenie zákona proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave z 3. februára 1987 sp. zn. 3 T 673/82. Týmto uznesením súd podľa § 60 odst. 1 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený J. H. sa v skúšobnej dobe neosvedčil, a preto vykoná trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Trnave z 30. septembra 1982 sp. zn. 3 T 673/82. Podľa § 39 odst. 2 písm. b) Tr. zák. bol zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Sťažovateľ upozornil na to, že napadnutým rozhodnutím a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 2 odst. 5 Tr. por., ako aj v ustanovení § 60 odst. 1, 3 Tr. zák. v neprospech obvineného J. H. a navrhol, aby Najvyšší súd SSR toto uznesenie zrušil. V odôvodnení sťažnosti pre porušenie zákona v podstate uviedol, že okresný súd v rozpore s ustanovením § 2 odst. Tr. por. pri svojom rozhodnutí nevychádzal zo skutočného stavu veci. Rozsudok, ktorým bol obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov s vyslovením podmienečného odkladu výkonu trestu s určením dvojročnej lehoty nadobudol právoplatnosť 27. októbra 1983. Obvinenému uplynula skúšobná doba 27. októbra 1985, pričom so zreteľom na ustanovenie § 60 odst. 3 Tr. zák. súd mohol rozhodnúť, že podmienečne odsúdený J. H. sa v skúšobnej dobe neosvedčil, a preto uložený trest vykoná najneskoršie do 27. októbra 1986. Ak napriek uplynutiu jednoročnej lehoty od uplynutia skúšobnej doby vyslovil, že obvinený sa v skúšobnej dobe neosvedčila trest odňatia slobody vykoná, porušil zákon v neprospech obvineného.

Najvyšší súd SSR preskúmal na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že zákon bol porušený.

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého uznesenia zaoberal iba otázkou materiálnych podmienok a predpokladov vyslovenia o tom, že sa obvinený neosvedčil v skúšobnej dobe z hľadiska § 60 odst. 1 Tr. zák. Vôbec sa nezaoberal otázkou viny obvineného na tom, že súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa § 60 odst. 1 Tr. zák., hoci podľa § 60 odst. 3 Tr. zák. ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie, či sa podmienečne odsúdený osvedčil alebo že sa trest vykoná, a to bez toho, že by na tom mal podmienečne odsúdený vinu, má sa za to, že sa podmienečne odsúdený osvedčil.

V konaní podľa § 330 Tr. por. z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu v Trnave z 30. septembra 1982 sp. zn. 3 T 673/82, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. októbra 1983, obvinený J. H. bol uznaný za vinného z trestného činu krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175 odst. 1 písm. a) Tr. zák. Bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov. Podľa § 58 odst. 1 písm. a) Tr. zák. výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený a podľa § 59 odst. 1 Tr. zák. bola určená dvojročná skúšobná doba, ktorá skončila 27. októbra 1985. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol 3. februára 1987, teda po roku od uplynutia skúšobnej doby.

V čase plynutia doby uvedenej v § 60 odst. 3 Tr. zák., a to 21. marca 1986, náčelník pre výkon väzby v Bratislave 1 súdu prvého stupňa oznámil, že obvinený sa nachádza vo väzbe Obvodného súdu Bratislava 3 vo veci sp. zn. 3 T 199/85.

Obvinený v nadväznosti na túto na neho uvalenú väzbu bol vzatý do výkonu trestu odňatia slobody a stále sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, teraz v NVÚ Ilava.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SSR skutočnosť, že podmienečne odsúdený sa v priebehu skúšobnej doby, prípadne v priebehu jedného roka od jej uplynutia, nachádza vo väzbe v inej trestnej veci alebo vykonáva trest odňatia slobody, sama osebe nezakladá jeho vinu na tom, že súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie o tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil. Preto Najvyšší súd SSR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V nadväznosti na toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR je potrebné, aby súd prvého stupňa zachoval postup podľa § 71 odst. 4 Spravovacieho poriadku pre okresné a krajské súdy.