Usnesení Nejvyššího soudu SSR ze dne 22.02.1988, sp. zn. 4 To 12/88, ECLI:CZ:NS:1988:4.TO.12.1988.1

Uznesením Mestského súdu v Bratislave z 19. januára 1988 sp. zn. 1 T 11/87 boli podľa § 68 Tr. por. obžalovaní Š. Č. a J. Č. vzatí do väzby z dôvodov uvedených v § 67 písm. a) Tr. por.

Najvyšší súd SSR na základe sťažností, ktoré podali obžalovaní Š. Č. a J. Č., zrušil uvedené uznesenie mestského súdu a prepustil ich z väzby na slobodu.

Z odôvodnenia:

Mestský súd videl dôvody väzby uvedené v § 67 písm. a) Tr. por. v tom, že sa obžalovaní nedostavili na hlavné pojednávanie 18. 1. 1988, hoci boli predvolaní, a preto bolo odôvodnené podozrenie, že sa snažia oddialiť prerokovanie tejto trestnej veci. V záujme nerušeného a plynulého konania pred súdom, ako aj preto, že obom obžalovaným hrozí pomerne vysoký trest, mestský súd vzal oboch obžalovaných do väzby.

Väzba je vážnym zásahom do osobnej slobody občana, preto môže k nej dôjsť len z dôvodov a za podmienok stanovených v zákone. Musia byť pritom zistené konkrétne skutočnosti, odôvodňujúce obavu niektorého z následkov uvedených v § 67 písm. a) až c) Tr. por.

Podľa písm. a) tohto ustanovenia môže byť obvinený vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo zamestnanie alebo ak mu hrozí vysoký trest.

Z obsahu spisu vyplýva, že na obžalovaných Š. Č. a J. Č. bola podaná obžaloba na obvodnom súde Bratislava pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1, 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.

Najvyšší súd SSR v spore o príslušnosť uznesení z 3. decembra 1987 sp. zn. Ndt 97/87 rozhodol, že vecne príslušný na konanie je Mestský súd v Bratislave preto, že nie je vylúčená možnosť posúdenia skutku ako trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1, 2 tr. zák., čo zakladá jeho vecnú príslušnosť podľa § 17 ods. 1 Tr. por.

Mestský súd určil termín hlavného pojednávania na 18. a 19. januára 1988, na ktorom zistil neprítomnosť oboch obžalovaných. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že obžaloba i predvolanie na hlavné pojednávanie boli doručené obom obžalovaným, je správne. Nemožno však súhlasiť so záverom mestského súdu, že tieto skutočnosti samy osebe odôvodňujú vzatie obžalovaných do väzby z dôvodov § 67 písm. a) Tr. por.

Zabezpečenia prítomnosti obvineného na hlavnom pojednávaní ani všeobecný záujem na nerušenom a plynulom priebehu hlavného pojednávania nie sú dôvodom väzby, ako na to poukazuje mestský súd. Nie je preto správne, ak súd vzatím do väzby nahrádzal iný zákonný spôsob zabezpečenia účasti obžalovaných na hlavnom pojednaní, vyplývajúci z ustanovenia § 90 Tr. por.

Ani všeobecné odôvodnenie hrozby vysokým trestom bez zistenia konkrétnych skutočností vyplývajúcich z hodnotenia povahy trestného činu a osoby páchateľa odôvodňujúcich obavu, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, nie je dôvodom pre použitie ustanovenia § 67 písm. a) Tr. por.

Z úradného záznamu na č. 1. 145 spisu je zistiteľné, že obžalovaný Š. Č. sa sám osobne dostavil na mestský súd, aby prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie a obžalobu, pričom hneď na to zaslal žiadosť o odročenie hlavného pojednávania, ktorá došla na mestský súd 15. januára 1988. Z nej vyplýva, že o odročenie žiada v súvislosti so zmenou právneho posúdenia skutku a zmenou osoby obhajcu, ktorého si chce zvoliť. Navyše u tohto obžalovaného nebola zachovaná ani lehota na prípravu na hlavné pojednávanie v zmysle § 198 ods. 1 Tr. por., pretože až 18. januára 1988 mu uplynula minimálna päťdňová lehota od doručenia predvolania na hlavné pojednávanie.

Obžalovaný J. Č. riadne prevzal obžalobu a predvolanie na hlavné pojednávanie 4. januára 1988 a v deň hlavného pojednávania sa dostavil do budovy súdu. Ešte pred otvorením hlavného pojednávania sa dozvedel, že sa na hlavné pojednávanie neustanovil obžalovaný Š. Č. a dôjde k jeho odročeniu. Preto budovu opustil.

Za tohoto stavu, keď z doterajšieho trestného konania nevyplývajú iné konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, že obžalovaní ujdú alebo sa budú skrývať, aby sa vyhli trestnému stíhaniu alebo trestu, mestský súd nesprávne postupoval, keď ich vzal do väzby z dôvodov § 67 písm. a) Tr. por.

Vzhľadom na to, že Najvyšší súd SSR nezistil u obžalovaných dôvod väzby ani podľa písm. b), prípadne písm. c) § 67 Tr. por., zrušil napadnuté uznesenie a obžalovaných Š. Č. a J. Č. prepustil z väzby na slobodu.