Usnesení Nejvyššího soudu SSR ze dne 02.12.1987, sp. zn. 1 To 107/87, ECLI:CZ:NS:1987:1.TO.107.1987.1

Najvyšší súd SSR podľa § 149 odst. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. októbra 1987 sp. zn. 1 Nt 15/87 o zamietnutí návrhu na obnovu konania a tomuto súdu prikázal, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1 Nt. 15/87 na neverejnom zasadnutí konanom 26. októbra 1987 podľa § 283 písm. d) Tr. por. návrh odsúdeného M. F. na povolenie obnovy konania zamietol.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd v podstate uviedol, že obvinený M. F. bol právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 5. mája 1985 sp. zn. 1 T 3/85, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SSR z 11. júna 1985 sp. zn. 1 T 39/85 uznaný za vinného z pokusu trestného činu znásilnenia podľa § 8 odst. 1, § 241 odst. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Dňa 8. júna 1987 podal odsúdený návrh na povolenie obnovy konania, ktorý je len opakovaním právoplatne zamietnutého návrhu zo 4. novembra 1986. Na základe uvedených skutočností potom dospel k záveru, že odsúdený nenavrhol nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by odôvodnili povolenie obnovy konania, preto jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

V lehote stanovenej v zákone podal proti uzneseniu krajského súdu odsúdený sťažnosť. V odôvodnení sťažnosti navrhol jednak prehodnotiť výsledky vykonaného dokazovania pokiaľ ide o jeho výpovede, výpovede poškodenej, jej matky a svedka A. N. a jednak vytkol súdu prvého stupňa, že nevypočul ním navrhnutých svedkov S. V. a P. P., ktorých svedecká výpoveď o mieste a čase stretnutia môže jednoznačne jeho (odsúdeného) ako páchaťela trestného činu vylúčiť.

Najvyšší súd SSR na sťažnosť odsúdeného preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia. Preskúmal aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť odsúdeného je odôvodnená.

V rozpore so stavom veci, resp. s obsahom návrhu odsúdeného je konštatovanie, že návrh nie je odôvodnený.

Z podaného návrhu je totiž evidentné, že odsúdený už v ňom sa domáha výsluchu svedkov uvedených v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, svedkyne P. K. a predvolania a výsluchu súdnych znalcov a zvlášť znalca z oboru súdnej chémie.

Porovnaním návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania zo 4. novembra 1986 s predmetným návrhom odsúdeného možno konštatovať, že v teraz podanom návrhu sa opakovane domáha len výsluchu svedkyne P. K. a výsluchu súdnych znalcov. Pokiaľ sa však týka návrhu na výsluch svedkov S. V. a P. P., ide o nové skutočnosti a dôkazy, o ktoré skôr právoplatne zamietnutý návrh odsúdeného F. na povolenie obnovy konania nebol opretý, a nanovo podaný návrh nie je (v celom rozsahu) opakovaním jeho skoršieho návrhu.

Podľa § 286 odst. 2 Tr. por. môže súd zamietnuť návrh z dôvodu uvedeného v § 283 písm. d) Tr. por. na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, keď návrh opretý o tie isté skutočnosti a dôkazy bol už skôr právoplatne zamietnutý a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.

V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre postup upravovaný v § 286 odst. 2 vety druhej Tr. por. Súd prvého stupňa sa preto dopustil chyby, keď o návrhu rozhodol na neverejnom zasadnutí.

V novom konaní krajského súdu o návrhu odsúdeného na obnovu konania podaného 4. 6. 1987 musí mať krajský súd na zreteli, že ak nový návrh popri opakovaných skutočnostiach a dôkazoch obsahuje aj niektoré nové, ktoré sa neuplatnili v predošlom návrhu, nemožno ho zamietnuť z dôvodu uvedeného § 283 písm. d) Tr. por. na neverejnom zasadnutí; pokiaľ by sa však význam v predošlom návrhu bezúspešne uplatnených dôkazov a skutočností pre povolenie obnovy nezmenil a ohľadom na nové skutočnosti a dôkazy, netreba sa nimi ďalej na verejnom zasadnutí zaoberať.