Usnesení Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 26.01.1988, sp. zn. 2 Ntdf 1/88, ECLI:CZ:NS:1988:2.NTDF.1.1988.1

Pri zisťovaní, či je príslušný na prerokovanie veci, musí sa súd zaoberať aj tými čiastkovými útokmi pokračovacieho trestného činu, ktoré nie sú uvedené v obžalobe, ale ktorými by sa musel zaoberať na hlavnom pojednávaní ( § 220 odst. 1 Tr. por.).

Ak vzhľadom na výsledky dokazovania vykonaného v prípravnom konaní je otázka príslušnosti sporná, súd môže postúpiť vec podľa § 188 odst. 1 písm. a) Tr. por. až po vyriešení tejto spornej otázky, napr. postupom podľa § 185 odst. 2 Tr. por., prípadne podľa § 188 odst. 1 písm. f) Tr. por., t. j. len vtedy, keď je spoľahlivo zistené, že nie je príslušný.

(Uznesenie Najvyššieho súdu ČSSR z 26. 1. 1988 sp. zn. 2 Ntdf 1/88.)

Najvyšší súd ČSSR prerokoval spor o príslušnosť medzi Okresným súdom v Žiline a Okresným súdom v Tábore a rozhodol, že na rokovanie a rozhodnutie veci je príslušný Okresný súd v Tábore.

Z odôvodnenia:

Okresná prokurátorka v Tábore podala na obvineného V. K. a ďalších tridsaťjeden obvinených obžalobu pre trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 odst. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tým, že počas základnej vojenskej služby v rozličných obdobiach rokov 1981 – 1986 ako členovia strážneho sprievodu vojenských transportov na železničných staniciach v Štúrove, Komárne, Žiline, Bratislave, Brne, Hodslaviciach, Petroviciach, Děčíne, Prahe, Nymburku, Košiciach, Nových Zámkoch, Martine, Břeclave, Seredi, Čiernej nad Tisou, Přerove, Olomouci a Ústí nad Labem zo železničných vagónov na škodu ČSD Juhozápadná dráha Plzeň, Severozápadná dráha Praha, Stredná dráha Olomouc a Východná dráha Bratislava postupne odcudzovali rozličné veci, najmä potraviny; jednotliví obvinení spôsobili škodu v rozmanitej výške od 440,- Kčs do 6129,80 Kčs.

Okresný súd v Tábore uznesením z 28. 10. 1987 sp. zn. 2 T 441/87 postúpil podľa § 188 odst. 1 písm. a) Tr. por. vec Okresnému súdu v Žiline a odôvodnil to tým, že v jeho obvode sa ani jeden z obvinených nedopustil trestnej činnosti. Pri postúpení veci vzal do úvahy, že Žilina je významné dopravné centrum a preto na Okresný súd v Žiline sa vzhľadom na miesto svojho bydliska budú môcť všetci obvinení pomerne ľahko ustanoviť.

Uznesením zo 7. 1. 1988 sp. zn. 3 T 1992/87 Okresný súd v Žiline vyslovil svoju nepríslušnosť. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd v Tábore náležite nepreskúmal celý spisový materiál a rozhodnutie o postúpení veci oprel len o neúplné skutkové údaje v obžalobnom návrhu. V dôsledku toho ušlo jeho pozornosti, že jeden z čiastkových útokov trestného činu sa mal stať aj v Tábore; táto okolnosť vyplýva z výpovede obvineného B. B. Preto je v zmysle § 22 Tr. por. na vykonanie konania miestne príslušný Okresný súd v Tábore, na ktorom prokurátor podal obžalobu. Nesúhlasil ani s tým názorom Okresného súdu v Tábore, pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia o postúpení veci poukázal i na ekonomické dôvody, ktoré prichádzajú do úvahy iba pri postupe o odňatí a prikázaní veci podľa § 25 Tr. por.

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky prerokoval vzniknutý spor o príslušnosť a zistil, že na prerokovanie a rozhodnutie veci je príslušný Okresný súd v Tábore.

Predpokladom správneho rozhodnutia o postúpení veci podľa § 188 odst. 1 písm. a) Tr. por. je predovšetkým spoľahlivé zistenie, že súd, ktorý vec postupuje, je nepríslušný. Aby mohol urobiť spoľahlivé zistenie, musí súd vychádzať z obsahu spisu a nie iba z obžalobného návrhu, najmä ak ide o pokračovací trestný čin spáchaný na rôznych miestach. Súd je totiž povinný zaoberať sa aj ďalším čiastkovým útokom takého trestného činu, i keď tento útok nie je uvedený v obžalobnom návrhu. Preto ak z dôkazov zhromaždených a vykonaných v prípravnom konaní vyplýva, že čiastkový útok žalovaného pokračovacieho trestného činu mal byť spáchaný aj v obvode súdu, na ktorom bola podaná obžaloba, tento súd nemôže pre nepríslušnosť postúpiť vec inému súdu. Postúpiť vec nemôže ani vtedy, ak by z výsledkov vykonaného dokazovania vyplývalo, že otázka príslušnosti je sporná. V takomto prípade súd môže vec postúpiť podľa § 188 odst. 1 písm. a) Tr. por. až po vyriešení tejto spornej otázky, napr. postupom podľa § 185 od. 2 Tr. por., prípadne podľa § 188 odst. 1 písm. f) Tr. por., a len vtedy, ak sa spoľahlivo ukáže, že nie je príslušný. Pritom nesmie ísť o prípad podľa § 18 odst. 2 Tr. por., totiž že miesto činu nemožno zistiť.

Z obsahu spisu Najvyšší súd ČSSR zistil, že okrem obvineného B. B. mal čiastkový útok pokračujúceho trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 od. 1 písm. a) Tr. zák. spáchať v Tábore aj obvinený P. Š. Okresný súd v Tábore je preto v zmysle § 22 Tr. por. príslušný na prerokovanie a rozhodnutie tejto veci.

K námitke Okresného súdu v Žiline, že rozhodnutie o postúpení veci bolo nesprávne odôvodnené i hľadiskom ekonomickým, treba uviesť, že v danom prípade Okresný súd v Tábore pri postúpení veci nemal na zreteli dôvody vhodnosti v zmysle § 25 odst. 1 Tr. por., ale na ekonomické dôvody prihliadol iba pri výbere, ktorému z viacerých príslušných súdov je najvhodnejšie vec postúpiť.