Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 24.03.1987, sp. zn. 7 Tz 15/87, ECLI:CZ:NS:1987:7.TZ.15.1987.1

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, Najvyšší súd SSR zrušil v uznesení Krajského súdu v Košiciach z 13. novembra 1986 sp. zn. 6 To 297/86 výrok o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie a rozhodol tak, že vec sa vracia Okresnému súdu v Poprade, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom Okresného súdu v Poprade z 2. októbra 1986 sp. zn. 1 T 1053/86 bol obvinený J. K. uznaný za vinného z trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 156 odst. 2 Tr. zák. a trestného činu výtržníctva podľa § 202 odst. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 5. júna 1986 asi o 9.00 hod. v obci Šuňava, okres Poprad vulgárne nadával, drgal a ťahal rukami za uniformu príslušníkov ZNB L. S. a J. H. pred prítomnými občanmi, pričom sa tohto konania dopustil preto, že mu zabránili v prekazení zemných prác robotníkov Okresnej správy ciest Poprad pri odstraňovaní neoprávnenej stavby, ktorú postavil na verejnej komunikácii.

Za to bol podľa § 202 odst. 1 Tr. zák. s použitím § 35 odst. 1 Tr. zák. odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 58 odst. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobný čas dvoch rokov.

Krajský súd v Košiciach na základe odvolania obvineného uznesením z 13. novembra 1986 sp. zn. 6 To 297/86 podľa § 258 od. 1 písm. a), b) Tr. por. zrušil uvedený rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a podľa § 260 Tr. por. vec vrátil okresnému prokurátorovi na došetrenie.

Proti tomuto uzneseniu podal generálny prokurátor SSR sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného v lehote stanovenej v § 272 Tr. por. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd správne zistil skutočný stav veci a v súlade so zákonom ho aj správne kvalifikoval. Ak krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie, riadil sa nesprávnym právnym názorom, čo vyplýva z úkonov, ktoré nariadil vykonať. Všetky úkony sa totiž zameriavajú na zistenie, či rozhodnutia orgánov štátnej správy týkajúce sa obvineného sú zákonné. To by znamenalo, že ak postup orgánov štátnej správy a ich rozhodnutia boli nezákonné, nezákonný bol aj zákrok príslušníkov ZNB, a preto nepožívali ochranu ako verejní činitelia. Podľa sťažovateľa takýto právny názor odvolacieho súdu nemožno akceptovať. Výkonný orgán ZNB nie je oprávnený skúmať, či rozhodnutie orgánov štátnej správy, pri výkone ktorého asistuje, je v súlade so zákonmi, ale musí postupovať podľa pokynov svojich náčelníkov. Ak sa obvinený domnieval, že postup a rozhodnutie orgánov štátnej správy sú nezákonné, mal sa inými prostriedkami domáhať ochrany svojich práv. V žiadnom prípade nebol oprávnený napadať slovne alebo fyzicky príslušníkov ZNB.

Najvyšší súd SSR preskúmal na podklade sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 267 odst. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon porušený bol.

Zistenie skutočného stavu veci tak, ako to ustálil okresný súd vo výrokovej části rozsudku, je správne a zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Obvinený spáchanie skutku poprel. Priznal len to, že bránil vo vykonaní prác tak, že si sadol na múrik oplotenia. Robil to preto, lebo je presvedčený, že išlo o neoprávnený zásah do jeho vlastníckeho práva. Obvineného uvedčujú zo spáchania skutku svedkovia Ľ. S., J. H. a Ing. J. I. Uvedení svedkovia zhodne potvrdili, že obvinený im pri ich zákroku vulgárne nadával, drgal do nich rukami aj napriek viacerým výzvam, aby to nerobil.

Okresný súd správne kvalifikoval zistené konanie ako tresný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 156 odst. 2 Tr. zák. Tento trestný čin spácha, kto hrubo urazí alebo ohovorí verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon. V posudzovanej veci bolo dokázané, že obvinený hrubo urazil príslušníkov ZNB, ktorých vyslal náčelník Obvodného oddelia ZNB vo Svite na zabezpečinie verejného poriadku v súvislosti s odstránením neoprávnenej stavby obvineného, t. j. uvedením štátnej cesty do pôvodného stavu. Nepochybné je aj to, že obvinený bránil výkonu rozhodnutia a že došlo k narušeniu verejného poriadku. Bolo preto povinnosťou príslušníkov ZNB zakročiť, čo sa aj stalo. Ak obvinený pri ich zákroku hrubo urážal príslušníko ZNB prednesenými slovnými výrokmi a drgal do nich, naplnil všetky znaky uvedeného trestného činu.