Usnesení Nejvyššího soudu SSR ze dne 28.09.1984, sp. zn. 10 Co 109/84, ECLI:CZ:NS:1984:10.CO.109.1984.1

Úrad dôchodkového zabezpečenia v Bratislave rozhodnutím z 25. 1. 1984 zamietol žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, lebo podľa posudku príslušnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia okresného národného výboru navrhovateľka je len čiastočne invalidná a prislúcha jej preto naďalej dôchodok zodpovedajúci tomuto stupňu invalidity.

Krajský súd v Bratislave svojím uznesením rozhodnutie Úradu dôchodkového zabezpečenia potvrdil s odôvodnením, že ani po poplnenom dokazovaní nepovažoval súčasný zdravotný stav navrhovateľky za zhoršený v takej miere, ktorá by odôvodňovala vznik nároku na uplatnený dôchodok. Poukázal pritom na obsah posudku komisie sociálneho zabezpečenia z 22. 5. 1984, ďalej na znalecké posudky podané v konaní vo veci sp. zn. 15 C 217/1981 Krajského súdu v Bratislave, ako aj na výsledok konania vo veci sp. zn. 14 C 120/80 Krajského súdu v Bratislave.

Navrhovateľka v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu žiadala, aby bolo zrušené pre nedostatočne zistený skutkový stav. Zdôraznila medzičasom zhoršený zdravotný stav a neodstránené rozpory medzi posudkami príslušných komisií sociálneho zabezpečenia a zisteniami obsiahnutými v odbornej lekárskej správe, v ktorej sa vychádzalo z dlhodobých pozorovaní priebehu jej ochorení.

Najvyšší súd SSR zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.

Z odôvodnenia:

V konaní o preskúmavanie rozhodnutí orgánov sociálneho zabezpečenia, najmä však vo veciach invalidného dôchodku, je nevyhnutným podkladom pre posúdenie dôvodnosti opravného prostriedku žiadateľa o dôchodok jeho podrobný a úplný výsluch ako účastníka konania podľa ustanovenia § 131 O. s. p. (porov. aj rozhodnutie uverejnené pod č. 54/1977 Zbierky súdnych rozhodnutí a

Súd prvého stupňa rozhodol o veci na pojednávaní bez prítomnosti navrhovateľky. Ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. umožňuje síce súdu pokračovať v konaní, keď je účastník nečinný, prípadne pojednávať v jeho neprítomnosti, ak bol riadne predvolaný; ak je však vypočutie účastníka nevyhnutné ako dôkazný prostriedok, treba vykonanie zabezpečiť podľa okolností prípadu. V tomto prípade bola v čase podaného návrhu navrhovateľka hospitalizovaná v nemocnici a predvolanie na pojednávanie sama neprevzala.

Tým, že súd prvého stupňa dôkaz vypočutím navrhovateľky nezabezpečil, zbavil sa možnosti nielen tento dôkaz vykonať, ale aj možnosti zadovážiť sa tu vyjadrenie navrhovateľky k posudku z 22. 5. 1984 ( § 118 ods. 3 O. s. p.), ako aj k obsahu lekárskej dokumentácie a umožniť jej prípadne označenie ďalších dôkazných prostriedkov ( § 101 ods. 1 O. s. p.). Nemohol teda posúdiť konkrétne vznášané námietky navrhovateľky, vrátane tvrdení o zhoršenom zdravotnom stave, a zhodnotiť všetky dôkazy, nevynímajúc navrhovateľkou predkladané listinné dôkazy, a to v zmysle ustanovení § 6, § 120 ods. 1 a § 132 O. s. p., lebo skutočný stav veci nebol spoľahlivo zistený.

Bez doplnenia dokazovania v naznačených smeroch, najmä však bez overenia pravdivosti tvrdení navrhovateľky o zhoršenom zdravotnom stave a odstránenia vzniknutých rozporov o tejto skutkovej otázke, nebolo možné vo veci rozhodnúť. Preto bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. a) O. s. p. a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie ( § 221 ods. 2 O. s. p.), a to aj o prípadnej náhrade trov konania ( § 224 ods. 3 O. s. p.).