Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 03.04.1986, sp. zn. 2 Ntdf 10/86, ECLI:CZ:NS:1986:2.NTDF.10.1986.1

V spore o príslušnosť medzi Okresným súdom v Nitre a Vojenským obvodovým súdom v Bratislave Najvyšší súd ČSSR rozhodol, že príslušný na prerokovanie trestnej veci obvineného V. F. je Vojenský obvodový súd v Bratislave.

Z odôvodnenia:

Okresný prokurátor v Nitre podal na obvineného V. F. a dalších troch spoluobvinených návrh na potrestanie pre prečin proti majetku v socialistickom a v osobnom vlastníctve podľa § 3 odst. 1 písm. a) zák. č. 150/1969 Zb., ktorého sa mali dopustiť tak, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 9. 6. 1985 v skorých ranných hodinách v Nitre- Chrenová, na Lomonosovej ulici z tam zaparkovaného osobného motorového vozidla Škoda 100 ŠPZ NB 54-60 odcudzili dve kompletné kolesá s puklicami, čím spôsobili L. M. škodu najmenej 1400,- Kčs.

Samosúdca Okresného súdu v Nitre uznesením z 2. 12. 1985 sp. zn. 4 T 219/85 vylúčil podľa § 23 odst. 1 Tr. por. vec proti obvinenému V. F. zo spoločného konania a ďalším uznesením z 3. 12. 1985 sp. zn. 4 T 241/85 túto vec postúpil podľa § 314c odst. 1 písm. a) Tr. por. z dôvodu § 14 odst. 1 písm. a) Tr. por. Vojenskému obvodovému súdu v Bratislave. Pri postúpení veci vychádzal z toho, že obvinený V. F. vykonával vojenskú základnú službu od
1. 10. 1983 do 26. 9. 1985, prečin mal spáchať počas trvania pomeru, ktorý zakladá právomoc vojenských súdov a prečin vyšiel najavo ešte pred skončením tohto pomeru.

Samosúdca Vojenského obvodového súdu v Bratislave uznesením zo 16. 1. 1986 sp. zn. 1 T 7/86 postúpil podľa § 15 odst. 2 Tr. por. vec Okresnému súdu v Nitre. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisu zistil, že obvinený V. F. mal prečin spáchať 9. 6. 1985, vojenskú základnú službu vykonával do 30. 9. 1985 a v konaní o prečine bol vypočutý až 12. 10. 1985. Z týchto okolností dospel k záveru, že čin bol spáchaný za trvania pomeru zakladajúceho pravomoc vojenských súdov, ale vyšiel najavo až po skončení pomeru, ktorý túto právomoc zakladá.

Uznesením z 12. 2. 1986 sp. zn. 4 T 24/86 samosudca Okresného súdu v Nitre vyslovil svoju nepríslušnost. Neuznanie svojej príslušnosti odôvodnil tým, že obvinený V. F. sa počas výkonu vojenskej základnej služby mal dopustiť prečinu, ktorý vyšiel najavo ešte pred skončením tejto služby. Pritom poukázal na výpovede spoluobvinených J. H., J. K. a D. K., ktorý sa pri vypočúvaní pred orgánom vykonávajúcom objasňovanie dňa 9. 9. 1985 priznali, že prečin spáchali spolu s obvineným V. F., ako aj na odpis z registra trestov obvineného z 9. 9. 1985 a na správu o povesti, ktorú na obvineného dňa 23. 9. 1985 vypracoval MNV Vinodol.

Najvyšší súd Československej socaialistickej republiky v zmiešanom senáte prerokoval vzniknutý spor o príslušnost a zistil, že na prerokovanie a rozhodnutie veci je príslušný Vojenský obvodový súd v Bratislave.

Podľa § 15 odst. 2 Tr. por., ak trestný čin (a v zmysle § 12 odst. 10 Tr. por. i prečin) osoby, ktorá podlieha právomoci vojenských súdov z dôvodov uvedených v § 14 odst. 1 Tr. por., vyšiel najavo až po skončení pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov, vojenský súd môže – ak nejde o trestný čin vojenský ani o nijaký z trestných činov uvedených v § 14 odst. 3 Tr. por. – postúpiť vec príslušnému okresnému súdu alebo krajskému súdu, alebo prokurátor môže podať obžalobu priamo na príslušnom okresnom alebo krajskom súde; ten potom už vec vojenskému súdu postúpiť nemôže.

Oba súdy správne zistili, že obvinený V. F. mal prečin spáchať počas výkonu základnej vojenskej služby, teda za trvania pomeru, ktorý zakladá právomoc vojenských súdov v zmysle § 14 odst. 1 písm. a) a § 15 odst. 1 Tr. por. Chyba vojenského obvodového súdu pri použití ustanovenia § 15 odst. 2 Tr. por. spočíva v tom, že sa mylne domnieval, že prečin vyšiel najavo až pri výsluchu obvineného V. F. dňa 12. 10. 1985, keď ho počul orgán vykonávajúci objasňovanie, teda po skončení pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov.

Pri riešení otázky, kedy trestný čin alebo prečin vyšiel najavo ( § 15 odst. 2 Tr. por.), nie je rozhodujúce, kedy niektorý z orgánov činných v trestnom konaní alebo z bezpečnostných orgánov vypočúval obvineného alebo podozrivého, ale kedy sa niektorý z týchto orgánov dozvedel, že osoba, ktorá podlieha právomoci vojenských súdov z dôvodov uvedených v § 14 odst. 1 Tr. por., spáchala trestný čin alebo prečin. Orgán činný v trestnom konaní alebo bezpečnostný orgán sa totiž môže o trestnom čine alebo o prečine takejto osoby dozvedieť nielen z jej výpovede ako obvineného alebo podozrivého, ale aj z iných zdrojov, napr. z trestného oznámenia podľa § 59 Tr. por., z výpovedí spoluobvinených a svedkov. Pojem „trestný čin, resp. prečin vyšiel najavo“ nie je viazaný ani na okamih vydania uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 160 odst. 1 Tr. por. alebo o vznesení obvinenia v zmysle § 163 Tr. por. (pozri tiež § 179c Tr. por.).

Z obsahu procesného spisu a z pripojeného spisu Okresného súdu v Nitre sp. zn. 4 T 219/85 vyplývá, že orgán vykonávajúci objasňovanie sa dozvedel o tom, že obvinený V. F. je spolupáchateľom prečinu ešte v čase, ked vykonával vojenskú základnú službu, ako na to správne poukázal samosudca Okresného súdu v Nitre v odôvodnení uznesenia, ktorým vyslovil svoju nepríslušnost. Najvyšší súd ČSSR k tomu dodává, že aj z prípisu orgánu vykonávajúceho objasňovanie z 20. 9. 1985 možno zistiť, že tento orgán už 22. 8. 1985, teda ešte pred skončením pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov vedel o tom, že obvinený V. F. sa mal dopustiť prečinu.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd ČSSR dospel k záveru, že vojenský obvodový súd nemohol postúpiť vec všeobecnému súdu, lebo neboli splnené podmienky pre postup podľa § 15 odst. 2 Tr. por.