Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 22.11.1984, sp. zn. 8 Tz 57/84, ECLI:CZ:NS:1984:8.TZ.57.1984.1

Rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 1 z 19. decembra 1983 sp. zn. 3 T 291/83 bol obvinený V. Š. uznaný za vinného z trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 8. augusta 1983 asi o 19.00 hod. v Bratislave viedol električku DPMB linky č. 8 s 15-timi cestujúcimi zo Štefanovičovej ulice na hlavnú železničnú stanicu, pričom v križovatke s Malinovského ulicou napriek dopravnej značke C 1a „Daj prednosť v jazde“ nedal prednosť autobusu idúcemu po Malinovského ulici z jeho ľavej strany, v ktorom sa viezlo 10 cestujúcich. V dôsledku toho došlo k srážke, pri ktorej vznikla na električke škoda vo výške 1775 Kčs a na autobuse 8342 Kčs. Bol mu za to uložený trest nápravného opatrenia vo výmere 6 mesiacov s 10 zrážkou z jeho odmeny za prácu. Súčasne mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť električky na dobu jedného roka.

Mestský súd v Bratislave zrušil na základe odvolania obvineného V. Š. rozsudkom z 12. apríla 1984 sp. zn. 3 To 126/84 uvedený rozsudok obvodného súdu a sám rozhodol po upresnení celkovej výšky spôsobenej škody na vozidlách tak, ako súd prvého stupňa.

Najvyšší súd SSR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR v prospech obvineného V. Š. zrušil rozhodnutia súdov obidvoch stupňov a Obvodnému súdu Bratislava 1 prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Proti rozsudku mestského súdu podal generálny prokurátor SSR sťažnosť pre porušenie zákona v prospech obvineného. Uviedol, že všetky orgány činné v trestnom konaní dospeli k nesprávnemu záveru o vine obvineného. Obvinený V. Š. po prejdení križovatky mienil pokračovať v jazde električkou v priamom smere na hlavnú stanicu a vodič autobusu M. D., ktorý prichádzal ku križovatke po vedľajšej ceste od hlavnej stanice, v križovatke odbočoval doľava na Malinovského ulicu, a preto mal dať vodič autobusu prednosť v jazde električke. Na daný prípad nie je možné uplatniť ustanovenie § 16 ods. 1 vyhlášky č. 100/1975 Zb., ale ustanovenie § 15 ods. 4 citovanej vyhlášky. Obaja účastníci prichádzali do križovatky po vedľajších cestách, a preto prednosť v jazde mal dávať ten vodič, ktorý odbočoval doľava, teda vodič autobusu.

Najvyšší súd SSR preskúmal podľa § 267 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený v neprospech obvineného V. Š.

Podľa skutkovej vety rozsudkov obvodného i mestského súdu obvinený V. Š. porušil pravidlá o cestnej premávke tým, že pri vychádzaní z vedľajšej cesty, teda zo Štefanovičovej ulice, napriek dopravnej značke C 1a „Daj prednosť v jazde“ nedal prednosť po hlavnej Malinovského ulici z ľavej strany idúcemu autobusu DPMB, ktorý viedol M. D.

Tento záver napadnutého rozsudku je nesprávny. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, vodič električky obvinený V. Š. i vodič autobusu M. D. prichádzali do križovatky s Malinovskou ulicou v protismere po cestách označených dopravnými značkami C 1a („Daj prednosť v jazde“). Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 pravidiel o cestnej premávke je vodič, prichádzajúci do križovatky po ceste označenej ako vedľajšia, povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej ako hlavná. O takýto prípad však v danom prípade nešlo, pretože ani jeden z vodičov neprichádzal do križovatky po ceste označenej ako hlavná. Obidvaja prichádzali do križovatky po ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“. Jeden z nich (M. D.) križovatku opúšťal po hlavnej ceste. Táto okolnosť však nie je pre posúdenie veci rozhodujúca. Ako už bolo uvedené, obidvaja vodiči súčasne prichádzali do križovatky po vedľajších cestách. Obvinený V. Š. po prejdení križovatky mienil pokračovať v jazde električkou v priamom smere, teda na hlavnú železničnú stanicu a vodič autobusu M. D., ktorý prichádzal po vedľajšej ceste od hlavnej železničnej stanice, odbočoval v križovatke doľava na Malinovského ulicu.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 4 vyhlášky č. 100/1975 Zb. vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým i nemotorovým vozidlám a električkám idúcim v oboch smeroch. A práve túto povinnosť vodič autobusu M. D. nesplnil, pretože pri odbočovaní doľava nedal prednosť v jazde protiidúcej električke. Obvinený V. Š. neporušil pravidlá o cestnej premávke, pretože mal prednosť v jazde pred autobusom odbočujúcim vľavo.

Stanovisko súdov, že vodič M. D. mal prednosť v jazde preto, že vo vzťahu k protiidúcej električke sa nachádzal už na hlavnej ceste, t. j. na Malinovského ulici, je nesprávne. Pre posúdenie, či vodič je užívateľom hlavnej alebo vedľajšej cesty nie je rozhodujúce, akou cestou križovatku opúšťa, ale akou cestou do križovatky vchádza ( § 16 ods. 1). Vodič prichádzajúci do križovatky po vedľajšej ceste a pokračujúci za križovatkou v jazde po hlavnej ceste sa užívateľom hlavnej cesty nestáva v križovatke, ale až za križovatkou.

Všetky orgány činné v trestnom konaní, i keď bol náležite zistený skutočný stav veci, na základe nesprávneho právneho názoru o aplikácii pravidiel cestnej premávky dospeli k nesprávnemu záveru o vine obvineného. Už za daného stavu veci treba konštatovať, že V. Š. dopravnú nehodu nezavinil.