Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 14.10.1983, sp. zn. 6 Tz 47/83, ECLI:CZ:NS:1983:6.TZ.47.1983.1

Prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 7 písm. c) zák. č. 150/1969 Zb. v znení zák. č. 46/1973 Zb. je úmyselným prečinom. Úmysel páchateľa musí zahrnovať aj skutočnosť, že neplnením uložených povinností marí alebo sťažuje výkon rozhodnutia súdu tým, že sa odmieta podrobiť ochrannému dohľadu. Nesplnenie povinnosti hlásiť sa v ustanovených lehotách na útvare VB preto, že obvinený pracuje mimo obvod príslušného útvaru a v ustanovený deň sa nemôže dostaviť, ak inak obvinený ostatné povinnosti vyplývajúce z ochranného dohľadu riadne plní, nemožno považovať za prejav uvedeného úmyslu.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR zo 14. 10. 1983 sp. zn. 6 Tz 47/83.)

Na základe sťažnosti pre porušovanie zákona, ktorú podal minister spravodlivosti SSR, Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok Okresného súdu v Poprade z 13. januára 1983 sp. zn. 7 T 477/82 a tomuto súdu nariadil, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom Okresného súdu v Poprade z 13. januára 1983 sp. zn. 7 T 477/82 bol obvinený Š. P. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 7 písm. c) zák. č. 150/1969 Zb. na tom skutkovom základe, že od 2. júla 1982 nerešpektoval opatrenia uložené mu v rámci ochranného dohľadu podľa § 2 zák. č. 44/1973 Zb., hoci mu boli výslovne uložené rozsudkom Okresného súdu v Poprade zo 16. júla 1981 sp. zn. 1 T 336/82, ktorým mu bol uložený ochranný dohľad na dva roky.

Obvinenému bol za to uložený šesťmesačný trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na osemnásťmesačný skúšobný čas.

Tento rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 7. februára 1983.

Minister spravodlivosti SSR podal proti tomuto rozsudku sťažnosť pre porušenie zákona v prospech obvineného. Uviedol, že okresný súd sa nevyrovnal s obhajobou obvineného, že riadne pracoval, ale pre vzdialenosť miesta pracoviska nemal možnosť hlásiť sa na príslušnom útvare VB.

Najvyšší súd SSR preskúmal na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť ministra spravodlivosti SSR je opodstatnená.

Na hlavnom pojednávaní obvinený uviedol, že sa pravidelne nehlásil na ZNB – Obvodnom oddelení VB v Poprade, ako mu to vyplývalo z jeho povinností v rámci ochranného dohľadu preto, že pracoval vždy mimo okresu Poprad, pričom do miesta bydliska nedochádzal pravidelne, lebo pracoval aj v dňoch pracovného pokoja. Z prehľadu o jeho hlásení na útvare VB vyplýva, že obvinený sa od 23. apríla 1982 pravidelne hlásil až do 12. júna 1982, keď sa prestal hlásiť (túto povinnosť mal každý piatok). Takisto sa nehlásil 19. júna 1982. Dňa 25. júna 1982 sa zas osobne hlásil, ale potom počnúc 2. júlom 1982 až do

17. septembra 1982 (kedy spomínaný prehľad končí) si uvedenú povinnosť nesplnil.

Ochranný dohľad nad obvineným vykonával príslušník ZNB J. J., ktorého však súd nevypočul, resp. zápisnicu o jeho svedeckej výpovedi v rámci objasňovania prečinu na hlavnom pojednávaní neprečítal.

Okresný súd sa však predovšetkým vôbec nevyrovnal s obhajobou obvineného. Podľa rozsudku Okresného súdu v Poprade zo 16. júla 1981 sp. zn. 1 T 336/81 a zápisu o prerokovaní podmienok výkonu ochranného dohľadu, spísaného s obvineným na odbore VB Okresnej správy ZNB v Poprade 14. apríla 1982, bol obvinený počas ochranného dohľadu povinný:

1. oznamovať orgánom VB údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy;

2. osobne sa hlásiť na ZNB – obvodnom oddelení VB v Poprade každý piatok;

3. trpieť vstup orgánu vykonávajúceho ochranný dohľad do svojho obydlia;

4. vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta pobytu, a to každé vzdialenie sa v nočnom čase a v dennom čase dlhšie ako osem hodín.

Je teda zrejmé, že hlásenie sa v stanovených lehotách na útvare VB je len jednou z povinností vyplývajúcich obvinenému z ochranného dohľadu, pričom sa vôbec neskúmalo, či obvinený neplnil aj ostatné uvedené povinnosti, resp. či boli využité aj oprávnenia príslušného orgánu VB k vstupu do obydlia obvineného, aby sa zistilo, prečo obvinený prestal plniť povinnosti vyplývajúce z uloženého ochranného opatrenia.

Vzhľadom na obhajobu obvineného, že mimo okresu Poprad riadne pracoval (čo aj hlásil na útvare VB), a to aj v dňoch pracovného pokoja, mal okresný súd zamerať dokazovanie na zistenie skutočného zdroja obživy obvineného a na overenie pravdivosti jeho tvrdenia.

Len po zistení uvedených okolností bolo možné ustáliť, či obvinený úmyselne neplnil povinnosti vyplývajúce z ochranného dohľadu, prípadne či úmyselné neplnenie jednej zo stanovených povinností má za následok marenie výkonu takého rozhodnutia. Prečin podľa § 7 písm. c) zák. č. 150/1969 Zb. je úmyselným deliktom, pričom úmysel páchateľa musí byť dokázaný v tom smere, že odmietaním podrobenia sa ochrannému dohľadu marí výkon súdneho rozhodnutia. V tomto smere nie je možné bez ďalších dôkazov považovať za prejavenie spomínaného úmyslu tú okolnosť, že obvinený neplnil dôsledne povinnosť hlásiť sa v stanovených lehotách na útvare VB, ak túto povinnosť nemohol plniť preto, že pracoval mimo okres Poprad a v dôsledku toho sa nemohol hlásiť v ustanovený deň.