Usnesení Nejvyššího soudu SSR ze dne 17.08.1983, sp. zn. 2 To 78/83, ECLI:CZ:NS:1983:2.TO.78.1983.1

Ustanovenie § 143 odst. 1 Tr. por. o tom, že ak sa uznesenie oznamuje obvinenému i jeho obhajcovi, plynie lehota na podanie sťažnosti od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané neskoršie, sa nevzťahuje na prípady, v ktorých bolo uznesenie oznámené obhajcovi i obvinenému, hoci podľa § 137 odst. 2 Tr. por. postačilo vyhlásiť uznesenie len obhajcovi, prípadne sa uznesenie malo doručiť len obhajcovi. V takomto prípade plynie lehota na podanie sťažnosti od oznámenia uznesenia obhajcovi.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SSR zo 17. 8. 1983 sp. zn. 2 To 78/83.)

Najvyšší súd SSR podľa § 148 odst. 1 písm. b) Tr. por. zamietol sťažnosť odsúdeného J. T. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. júla 1983 sp. zn. 1 T 15/80, ktorým podľa § 60 odst. 1 Tr. zák. rozhodol, že sa vykoná podmienečne odložený trest odňatia slobody uložený odsúdenému J. T.

Z odôvodnenia:

Podľa § 137 odst. 1, 2 Tr. por. uznesenie sa oznamuje buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením odpisu uznesenia. Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, postačí, že uznesenie sa vyhlásilo v prítomnosti buď onej osoby alebo jej obhajcu.

V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že na verejnom zasadnutí 14. júla 1983 bolo napadnuté uznesenie vyhlásené v prítomnosti obhajcu odsúdeného. Po vyhlásení uznesenia bolo obhajcovi poskytnuté poučenie o opravnom prostriedku ( § 142 odst. 1, § 143 odst. 1 vo vzťahu k § 137 odst. 2 Tr. por.). Obhajca sa po poskytnutí poučenia nevyjadril, či podáva alebo nepodáva opravný prostriedok.

Podľa § 137 odst. 3 Tr. por., ak sa oznamuje uznesenie, proti ktorému môže obvinený podať sťažnosť, treba uznesenie oznámiť tak jemu, ako aj jeho obhajcovi, ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, a to i vtedy, ak je obvinený osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená. V danej veci však o takýto prípad nejde, lebo odsúdený bol v čase rozhodovania súdu prvého stupňa na slobode.

Ak krajský súd oznámil uznesenie jeho doručením i odsúdenému, hoci jeho obhajca bol prítomný na verejnom zasadnutí, urobil to nad rámec svojich povinností v zmysle citovaných ustanovení zákona. To však neznamená, že v dôsledku toho začala plynúť lehota v zmysle § 143 odst. 1 Tr. por. od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané naposledy.

So zreteľom na uvedené a na ustanovenie § 60 odst. 1, 2, 3 Tr. por. odsúdenému uplynul posledný deň lehoty na podanie sťažnosti 18. júla 1983. Keďže sťažnosť podal až 22. júna 1983, podal ju oneskorene. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.