Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 14.08.1981, sp. zn. 6 Tz 47/81, ECLI:CZ:NS:1981:6.TZ.47.1981.1

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, Najvyšší súd SSR zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 To 118/81 zo 16. marca 1981 a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Z odôvodnenia:

Okresný prokurátor v Michalovciach podal 13. októbra 1980 obžalobu na M. A. pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 odst. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň vo februári 1979 vo večerných hodinách v Strážskom násilím stiahol do prírodného parku mal. M. Č., nar. 25. apríla 1964, kde jú niekoľkokrát udriel, vyzvliekol ju a potom proti jej vôli vykonal s ňou súlož.

Rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach z 29. januára 1981 sp. zn. 4 T 549/80 bol obvinený M. A. podľa par. 266 písm. c) tr. por. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora.

Na základe odvolania okresného prokurátora Krajský súd v Košiciach uznesením zo 16. marca 1981 sp. zn. 7 To 118/81 zrušil podľa § 257 písm. b) Tr. por. rozsudok Okresného súdu v Michalovciach a podľa § 223 odst. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 11 odst. 1 písm. f) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenému M. A.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal generálny prokurátor SSR v lehote stanovenej v § 272 Tr. por. sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného. Sťažovateľ uviedol, že nemožno akceptovať názor krajského súdu, že trestné stíhanie proti obvinenému bolo právoplatne zastavené.

Najvyšší súd SSR preskúmal podľa § 267 odst. 1 Tr. por. na podklade sťažnosti pre porušenie zákona napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený.

Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že vyšetrovateľ Okresnej správy ZNB v Michalovciach uznesením z 27. júna 1980 zastavil trestné stíhanie proti M. A. podľa § 172 odst. 1 písm. b) Tr. por. a okresný prokurátor v Michalovciach toto uznesenie nezrušil. Aj keď uznesenie nebolo obvinenému doručené, vedel o ňom, lebo 5. septembra 1980 pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania sa v spise nachádzalo jeho písomné vyhotovenie a oboznámenie obvineného s ním možno považovať za oznámenie uznesenia.

V trestnom spise sa skutočne nachádza uznesenie z 27. júna 1980 sp. zn. VV 156/1980, ktorým sa zastavuje trestné stíhanie proti obvinenému. Zo spisu ani z ďalších dôkazov nevyplýva, že by uznesenie bolo obvinenému oznámené, či už vyhlásením alebo doručením jeho odpisu. Dňa 5. septembra 1980 sa obvinený a jeho obhájca oboznámili s výsledkami vyšetrovania, pričom z protokolu o tomto úkone vyplýva, že obvinený sa oboznámil s celým vyšetrovacím spisom.

Napriek tomu záver krajského súdu, že uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo obvinenému oznámené, nezodpovedá zákonu. Preto nie je správny ani záver, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť a ďalšiemu konaniu bráni prekážka rei iudicatae. Problém spočíva v tom, čo možno považovať za oznámenie uznesenia. Podľa § 137 Tr. por. uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením odpisu uznesenia.

Tento zákonný predpis teda texatívne vymedzuje dva možné zákonné spôsoby oznámenia uznesenia. Zásadne nesprávny je názor krajského súdu, že náhodné oboznámenie sa s obsahom uznesenia pri štúdiu spisu, resp. pri inej príležitosti možno považovať za riadne a zákonným spôsobom vykonané oznámenie uznesenia.

Vzhliadom na uvedené okolnosti uznesenie o zastavení trestného stíhania nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Preto zatiaľ nemohla vzniknúť prekážka rei iudicatae, ktorá by bránila pokračovať v trestnom stíhaní, a to dovtedy, kým bude uznesenie o zastavení trestného stíhania riadne oznámené a než nadobudne právoplatnosť ( § 140 Tr. por.).