Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 26.03.1981, sp. zn. 4 Tz 13/81, ECLI:CZ:NS:1981:4.TZ.13.1981.1

Rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo 4. júla 1980 sp. zn. 4 T 151/80 bol obvinený J. L. uznaný za vinného z prečinu proti majetku v socialistickom a v osobnom vlastníctve podľa § 3 odst. 1 písm. a) zákona č. 150/1969 Zb. a z trestného činu podplácania podľa § 161 odst. 1 Tr. zák. Výrok o vine z trestného činu podplácania založil okresný súd na zistení, že obvinený 28. februára 1980 asi o 10.00 hod. vo Vyšnej Pokoradzi prišiel do domu J. H. a ponúkol mu sumu 100,- Kčs s tým, aby pred Verejnou bezpečnosťou pri vyšetrovaní ako svedok zamlčal, že ho pristihol, ako z ošipárne JRD odcudzil jedno odstavča. Za to mu bol uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 2000,- Kčs so stanovením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov. Ďalej uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej strane JRD Pokrok so sídlom v Rim. Sobote škodu v sume 500,- Kčs.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania okresného prokurátora rozsudkom z 2. septembra 1980 sp. zn. 8 To 379/80 zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a obvinenému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne v II. nápravnovýchovnej skupine.

Najvyšší súd SSR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR v neprospech obvineného J. L. zrušil rozsudky súdov oboch stupňov a Okresnému súdu v Rimavskej Sobote prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Vo vzťahu k právnemu hodnoteniu druhého trestného skutku treba súhlasiť so sťažovateľom, že obvinený neponúkol 100,- Kčs svedkovi J. H. v súvislosti s obstaraním vecí všeobecného záujmu, ale preto, aby nikomu nehovoril, že ho videl kradnúť odstavča patriace JRD a aby ani pred orgánmi VB o týchto skutočnostiach nevypovedal. V tomto duchu jednoznačne vypovedal svedok J. H. najmä dňa 20. mája 1980 pri vypočutí pred vyšetrovateľom Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, ako aj dcéra K. H., jej druh J. Š., ktorí boli počas návštevy obvineného prítomní v byte.

Splnenie svedeckej povinnosti je vecou všeobecného záujmu, nie je však obstarávaním veci všeobecného záujmu, ktorým sa rozumie vykonávanie určitej činnosti, rozhodovacej i inej, slúžiacej všeobecnému záujmu, teda celej spoločnosti alebo aspoň širšiemu okruhu občanov, a nie splnenie jednorázovej povinnosti svedčiť. Vykonávať činnosť svedka, teda obstarávať svedeckú činnosť neprichádza do úvahy a je vylúčené povahou veci. Poskytnutie úplatku za to, aby občan pred orgánom činným v trestnom konaní vypovedal nepravdu, prípadne zamlčal pravdu, preto nemožno kvalifikovať ako trestný čin podplácania podľa § 161 odst. 1 Tr. zák. pre nedostatok znaku, že úplatok bol ponúknutý v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu.

Naznačené konanie obvineného bolo v podstate vedené úmyslom vyvolať u svedka J. H. rozhodnutie, že zamlčí okolnosť, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, ak bude ako svedok vypovedať pred orgánom konajúcim objasňovanie vo veci odcudzenia odstavčaťa z ošipárne JRD vo Vyšnej Pokoradzi. Tento záver je nesporný. Obvinený navádzal svedka na krivú výpoveď spôsobom, ktorý mal priamu logickú, vecnú, časovú aj miestnu príčinnú spojitosť s následkom, ktorý mal byť vo forme úmyselne nepravdivej svedeckej výpovede spôsobený. Týmto konaním naplnil z hľadiska subjektívneho i objektívneho všetky pojmové znaky prípravy (vo forme návodu) na trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku v zmysle § 7 odst. 1, § 175 odst. 1 písm. b) Tr. zák. Nie je rozhodujúce, že J. H. v čase návodu ešte nemal procesné postavenie svedka, teda ešte nebol ako svedok vypočutý ani nebol na vypočutie predvolaný. Rozhodujúce je, že obvinený navádzal J. H., aby pre prípad, že bude ako svedok vypočutý, zamlčal pravdu.

Ak za tohto stavu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 2. 9. 1980 sp. zn. 8 To 379/80 pri prejednávaní odvolania okresného prokurátora akceptoval právne posúdenie tohto trestného skutku, porušil zákon aj v ustanovení § 161 odst. 1 Tr. zák.