Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 10.07.1980, sp. zn. 7 Tz 64/80, ECLI:CZ:NS:1980:7.TZ.64.1980.1

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, Najvyšší súd SSR zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. marca 1980 sp. zn. 3 To 89/80 a tomuto súdu prikázal, aby vec znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom Okresného súdu v Trnave z 12. decembra 1979 sp. zn. 5 T 686/79 bol K. B. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 odst. 1, 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 27. decembra 1977 asi o 14.45 hod. viedol svoje osobné motorové vozidlo značky Škoda 1202 ŠPZ PXA 08-14 po štátnej ceste Piešťany – Drahovce neopatrne a neprimeranou rýchlosťou, v dôsledku čoho v obci Drahovce pred domom č. 281 zachytil prednou časťou vozidla prebiehajúceho maloletého B. S., ktorý nárazom a pádom na vozovku utrpel zranenie, a to zlomeninu spodiny lebečnej, ktorému pri prevoze do nemocnice podľahol. Obvinenému bol za to podľa § 224 odst. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere ôsmich mesiacov nepodmienečne v druhej nápravnovýchovnej skupine. Podľa § 49 odst. 1 a § 50 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dva roky. Podľa § 229 odst. 1 Tr. por. poškodený J. S. bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie o občianskoprávnych veciach.

Na základe odvolania obvineného K. B. Krajský súd v Bratislave uznesením z 27. marca 1980 sp. zn. 3 To 89/80 zrušil podľa § 257 písm. b) Tr. por. rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a podľa § 11 odst. 1 písm. f) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenému K. B.

Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie v podstate tým, že vyšetrovateľ VB v Trnave uznesením z 20. februára 1979 zastavil podľa § 172 odst. 1 písm. b) Tr. por. trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 odst. 1, 2 Tr. zák., ku ktorému malo dôjsť pri dopravnej nehode 27. decembra 1977 o 14.45 hod., na štátnej ceste prvej triedy pred domom č. 281 v Drahovciach, pri ktorej vodič K. B. viedol osobné motorové vozidlo ŠPZ PXA 08-14 v smere od Piešťan do Trnavy, z pravej strany v smere jeho jazdy mu vbehol do jazdnej dráhy maloletý B. S. a utrpel zranenie, ktorému pri prevoze do nemocnice podľahol. Toto uznesenie sa stalo právoplatným. Krajský súd ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že „vo výroku uznesenia vyšetrovateľa VB a v jeho dôvodoch je citované meno obžalovaného K. B. ako vodiča, ktorý viedol motorové vozidlo, ktorým bol poškodený zrazený. Preto treba usudzovať, že trestné stíhanie sa začalo voči osobe, ktorej meno sa v uznesení cituje. Len v prípade, keby sa začalo trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi, išlo by o začatie trestného stíhanie len tzv. vo veci a uznesenie o zastavení trestného stíhania by sa netýkalo konkrétneho obvineného“.

Preto podľa názoru Krajského súdu v Bratislave trestné stíhanie voči obžalovanému K. B. treba zastaviť v zmysle § 11 odst. 1 písm. f) Tr. por., lebo skoršie stíhanie obžalovaného pre ten istý skutok bolo právoplatne zastavené.

Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal generálny prokurátor SSR v lehote uvedenej v § 272 Tr. por. sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného K. B. Vyčítal v nej Krajskému súdu v Bratislave, že napadnutým uznesením porušil zákon v prospech obvineného, lebo zastavenie trestného stíhania bráni ďalšiemu stíhaniu určitej osoby len vtedy, ak k zastaveniu došlo potom, čo bola táto osoba stíhaná ako obvinená. V danom prípade však proti K. B. nebolo vznesené obvinenie. Vodiča motorového vozidla, ktorý mal účasť na dopravnej nehode, nemožno považovať za obvineného len preto, že jeho meno je uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania.

Najvyšší súd SSR preskúmal na podklade sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 267 odst. 1 Tr. por. správnosť napadnutého uznesenia, ako i správnosť konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že napadnutým uznesením bol porušený zákon.

Neobstojí názor súdu druhého stupňa, že Okresný súd v Trnave vydal v trestnej veci K. B. rozsudok, hoci skoršie stíhanie proti nemu pre ten istý skutok sa skončilo právoplatným zastavujúcim uznesením vyšetrovateľa VB, ktoré nebolo v predpísanom konaní zrušené, a že preto bolo treba uvedený rozsudok zrušiť a trestné stíhanie zastaviť podľa § 11 odst. 1 písm. f) Tr. por.

Uznesením vyšetrovateľa VB z 22. septembra 1978 č. VV 714/77-19 sa podľa § 160 odst. 1 Tr. por. začalo trestné stíhanie tzv. vo veci (ako sa doslovne uvádza v uznesení) pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 odst. 1 Tr. zák., ku ktorému malo dôjsť pri dopravnej nehode 27. decembra 1977 o 14.45 hod. na štátnej ceste prvej triedy pred domom č. 281 v obci Drahovce, okres Trnava, kde vodič K. B. viedol osobné motorové vozidlo ŠPZ PXA 08-14 v smere od Piešťan do Trnavy, pričom mu z pravej strany v smere jazdy vbehol do jazdnej dráhy maloletý B. S., ktorý utrpel zlomeninu spodiny lebečnej, tržnú ranu v spánkovej časti hlavy, a zraneniu pri prevoze do nemocnice podľahol.

Po vykonaní niektorých dôkazov (rekonštrukcie dopravnej nehody za účasti súdneho znalca, vypracovaní znaleckého posudku, vyhotovení fotografií z rekonštrukcie, vyhotovení plánku miesta nehody) vyšetrovateľ uznesením z 20. februára 1979 sp. zn. VV 714/77-37 zastavil trestné stíhanie podľa § 172 odst. 1 písm. b) Tr. por.

Vyšetrovateľ neuviedol v uznesení o začatí trestného stíhania meno K. B. ako osobu obvinenú zo spáchania trestného činu, ale iba stručne popísal skutok tak, aby sa nemohol zameniť s iným skutkom. Uvedenie mien účastníkov dopravnej nehody bolo nevyhnutné pre identifikáciu skutku. Vyšetrovateľ však týmto uznesením nevzniesol obvinenie pre trestný čin podľa § 224 Tr. zák. proti K. B. K tomu došlo až po zastavení trestného stíhania (vo veci) a po začatí nového trestného stíhania podľa § 160 odst. 1 Tr. por.

Z uvedeného vyplýva, že ak sa zastavilo trestné stíhanie, ktoré sa viedlo len „vo veci“, to je bez uznesenia (oznámenia) obvinenia proti určitej osobe (v danom prípade proti K. B. podľa § 163 Tr. por.), bolo možno trestné stíhanie znova začať bez podmienok obnovy ( § 227 a contr., § 11 odst. 1 písm. f/ Tr. por.).