Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 25.03.1980, sp. zn. 5 Tz 160/79, ECLI:CZ:NS:1980:5.TZ.160.1979.1

Včas podaným odporom sa trestný rozkaz zo zákona zrušuje ( § 314g odst. 2 Tr. por.); preto podaný odpor nemožno vziať späť. Ak osoba, ktorá podala odpor, vezme odpor späť, je späťvzatie odporu právne neúčinné a samosudca ho nemôže vziať na vedomie podľa analógie § 250 odst. 4 Tr. por.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 25. 3. 1980 sp. zn. 5 Tz 160/79.)

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal minister spravodlivosti SSR, Najvyšší súd SSR zrušil uznesenie Obvodného súdu Bratislava 3 zo 7. marca 1979 sp. zn. 4 T 34/79 a uvedenému obvodnému súdu prikázal, aby vec znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Obvodný súd Bratislava 3 trestným rozkazom z 29. januára 1979 sp. zn. 4 T 34/79 uznal obvineného J. B. za vinného z prečinu proti majetku v socialistickom a v osobnom vlastníctve podľa § 3 odst. 1 písm. a) zák. č. 150/1969 Zb. na tom skutkovom základe, že sa v noci z 12. na 13. novembra 1978 v Bratislave na Dimitrovovej ulici č. 20 vlámal do pivnice a odcudzil odtiaľ jeden pár topánok, pät vriec na zelenninu a rôzne časopisy, čím spôsobil E. J. škodu 350,- Kčs, ozdoby na vianočný stromček a elektrické sviečky, čím spôsobil Š. V. škodu 200,- Kčs, a predné kolo bicykla, čím spôsobil V. K. škodu 50,- Kčs. Podľa § 3 odst. 1 zák. č. 150/1969 Zb. s prihliadnutím na § 314e odst. 2 Tr. por., § 43 odst. 1 a § 44 odst. 1 a 3 Tr. zák. mu bol uložený trest nápravného opatrenia na tri mesiace s tým, že z odmeny, čo mu patrí za prácu, pripadá štátu 15

Proti tomuto trestnému rozkazu podla obvinený včas odpor. Na hlavnom pojednávaní 7. marca 1979 obvinený vyhlásil, že odpor berie späť. V dôsledku toho Obvodný súd Bratislava 3 uznesením zo 7. marca 1979 sp. zn. 4 T 34/79 vzal späťvzatie odporu na vedomie.

Proti tomuto uzneseniu podal minister spravodlivosti SSR sťažnosť pre porušenie zákona. Uviedlo, že včas podaným odporom sa trestný rozkaz zo zákona zrušil. Preto samosudca mal konať tak, ako by trestný rozkaz nebol vydaný, t. j. mal pokračovať v hlavnom pojednávaní. Obvinený nebol oprávnený vziať späť odpor proti trestnému rozkazu, a preto ani samosudca nemohol vziať tento jeho prejav na vedomie a tým obnoviť platnosť už zo zákona zrušeného trestného rozkazu.

Najvyšší súd SSR preskúmal na podklade sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 267 odst. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zákon porušený bol.

Tým, že obvinený J. B. včas podla odpor proti trestnému rozkazu z 29. januára 1979 sp. zn. 4 T 34/79, trestný rozkaz sa zo zákona zrušil. Samosudca mal konať tak, akoby trestný rozkaz nebol vydaný. Mal pokračovať v hlavnom pojednávaní a vec prejednať, prípadne mal postupovať podľa § 314c odst. 1 Tr. por., keby dodatočne zistil podmienky pre takýto postup.

Samosudca síce správne nariadil hlavné pojednávanie po podaní odporu proti trestnému rozkazu, ale jeho ďalší postup nemá oporu v zákone. Obvinený na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že odpor proti trestnému rozkazu berie späť. Samosudca vzal vyhlásenie obvineného na vedomie. Nesprávne sa domnieval, že tým pôvodným trestný rozkaz opäť nadobudne platnosť, pretože nariadil výkon trestu uloženého trestným rozkazom.