Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 13.09.1979, sp. zn. 4 Tz 61/79, ECLI:CZ:NS:1979:4.TZ.61.1979.1

Dielenský výbor ROH nie je orgánom oprávneným vystupovať za odborovú organizáciu pred súdom. Preto súd nemôže prijať záruku za nápravu obvineného ponúknutú dielenským výborom ROH.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 13. 9. 1979 sp. zn. 4 Tz 61/79).

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. februára 1979 sp. zn. 7 To 39/79 i rozsudok Okresného súdu v Žiline v 13. decembra 1978 sp. zn. 3 T 1006/78 a vec obvineného V. M. vrátil Okresnému súdu v Žiline, aby ju znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom Okresného súdu v Žiline z 13. decembra 1978 sp. zn. 3 T 1006/78 bol obvinený V. M. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223 odst. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 11. augusta 1978 vo večerných hodinách v pohostinstve v obci Rajec-Ďurčina po vzájomnom nedorozumení a hádke sotil svojho otca J. M. tak, že spadol na radiátor, ktorý sa nachádzal v blízkosti; tým mu spôsobil poranenie, na ktoré sa liečil a bol práceneschopný od 14. do 23. augusta 1978.

Za tomu súd uložil podľa § 223 odst. 1 Tr. zák. trest tri mesiace odňatia slobody v druhej nápravnovýchovnej skupine.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 8. februára 1979 sp. zn. 7 To 39/79 tak, že podľa § 258 odst. 1 písm. e), odst. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 259 odst. 3 Tr. por. odsúdil obvineného V. M. podľa § 223 odst. 1 Tr. zák. na trest nápravného opatrenia v trvaní šiestich mesiacov s tým, že podľa § 44 odst. 3 Tr. zák. z odmeny náležiacej mu za prácu pripadá dvadsať percent štátu.

Proti tomuto rozsudku podal generálny prokurátor SSR v lehote uvedenej v § 272 Tr. por. sťažnosť pre porušenie zákona s tým, že výrokom o treste bol porušený zákon v ustanovení § 23 odst. 1, § 31 odst. 1, § 43 odst. 1 Tr. zák. a v ustanovení § 122 odst. 1 Tr. por. Uviedol, že krajský súd náležite nehodnotil stupeň nebezpečnosti činu obvineného pre spoločnosť zo všetkých hľadísk uvedených v ustanovení § 3 odst. 4 Tr. zák. a uložil mu neprimerane mierny trest.

Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky preskúmal na podklade sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 267 odst. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený.

Pokiaľ sťažovateľ uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa dá usúdiť, že krajský súd uložil obvinenému trest s prihliadnutím na spoločenskú záruku, treba uviesť, že v napadnutom rozsudku sa v odôvodnení iba odkazuje na to, že zo záruky podanej spoločenskou organizáciou ZV ROH (správne má byť DV ROH) z mieste pracoviska obvineného sa uvádza, že pracovný kolektív bude na obvineného vyplývať a bude ho viesť k tomu, aby žil poriadnym životom pracujúceho človeka. Z obsahu spisu sa dá zistiť, že 4. januára 1979 sa konala mimoriadna členská schôdzka DV ROH pri ŠM Rajec, hospodárstvo Rajec-Krivín, na ktorej sa DV ROH rozhodol ponúknuť spoločenskú záruku za nápravu obvineného. Spoločenskú záruku podal Štátny majetok, n. p. Rajec, hospodárstvo Krivin, okres Žilina DV ROH pri tejto organizácii. Podle čl. 44 stanov Revolučného odborového hnutia, schválených VIII. a upravených IX. všeodborovým zjazdom, dielenský výbor ZO ROH má oprávnenie reprezentovať dielenskú organizáciu len vo vzťahu k hospodárskemu vedeniu organizácie, pri ktorej je zriadená základná organizácia. Preto dielenský výbor ZO ROH nie je oprávnený v zmysle § 4 odst. 1 Tr. por. vystupovať pred súdom za spoločenskú organizáciu. Hospodárska organizácia (Štátny majetok, n. p.) tiež nie je oprávnená ponúknuť záruku za nápravu obvineného podľa § 4 odst. 1 Tr. por.