Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 17.05.1979, sp. zn. 7 Tz 18/79, ECLI:CZ:NS:1979:7.TZ.18.1979.1

Povinnosť vodiča motorového vozidla, ktorý obchádza prekážku cestnej premávky, neohroziť a neobmedziť protiidúceho vodiča ( § 10 vyhl. č. 100/1975 Zb. a pravidlách cestnej premávky) platí aj v prípade, ak by protiidúci vodič mohol pri správnom spôsobe jazdy pri pravom okraji vozovky ( § 8 ods. 1 cit. vyhl.) ponechať dostatok priestoru na obídenie prekážky. Ak sa pri obchádzaní prekážky stretáva vodič s iným vozidlom, nesmie si vynucovať priestor na obídenie prekážky. Za takejto situácie by mohol vodič obísť prekážku a vojsť pritom do protismeru len vtedy, keď mu protiidúci vodič jasne a bez akýchkoľvek pochybností ponecháva dostatok miesta na bezpečné obídenie prekážky i na to, aby sa protiidúce vozidlá bezpečne vyhli.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR zo 17. 5. 1979 sp. zn. 7 Tz 18/79.)

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, Najvyšší súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch z 20. júna 1978 sp. zn. 2 T 330/77 i rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. novembra 1978 sp. zn. 3 To 344/78 v časti týkajúcej sa obvineného V. B. a Okresnému súdu v Topoľčanoch prikázal, aby vec tohto obvineného znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Okresný súd v Topoľčanoch rozsudkom z 13. decembra 1977 sp. zn. 2 T 330/77 uznal obvineného D. Ď. za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 26. júna 1977 o 05.45 hod. obvinený D. Ď. viedol motocykel štátnej poznávacej značky TO 65-94 po štátnej ceste cez obec Dvorec v ostrej ľavotočivej zákrute v blízkosti stredu vozovky, v dôsledku čoho došlo k zrážke s osobným vozidlom štátnej poznávacej značky TOA 32-98, ktoré viedol obvinený V. B. za stredom cesty; pri dopravnej nehode utrpel tandemista J. B., vezúci sa na motocykli, zlomeninu klenby lebečnej, zlomeninu spodiny lebečnej, otras mozgu,zmliaždenie mozgu, opuch mozgu, dislokovanú zlomeninu stehennej kosti a otvorený pečeňoobličkový syndróm; tomuto zraneniu podľahol.

Za to bol V. B. odsúdený podľa § 224 ods. 2 Tr. zák., § 43 ods. 1 a § 44 ods. 1, 3 Tr. zák. na trest nápravného opatrenia v trvaní jedného roka s 20 zrážkou z odmeny za prácu. Podľa § 49 ods. 1 a § 50 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na jeden rok.

Na základe odvolania obvineného V. B. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. novembra 1978 sp. zn. 3 To 344/78 zrušil podľa § 258 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obvineného V. B. a podľa § 226 písm. b) Tr. por. ho oslobodil spod obžaloby.

Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku podla generálny prokurátor SSR v lehote uvedenej v § 272 Tr. por. sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného. Uviedol, že aj obvinený V. B. porušil pravidlá cestnej premávky. Mohol obchádzať prekážku (zeminu) po ľavej strane cesty len za predpokladu, že by neohrozil alebo neobmedzil v jazde protiidúceho motocyklistu. Ak sa s motocyklistom nemohol bezpečne vyhnúť, bol povinný dať mu prednosť v jazde.

Najvyšší súd preskúmal na podklade tejto sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 267 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že zákon bol porušený.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, výsluchom obvinených, svedkyne M. K., protokolom o nehode v cestnej premávke, protokolom o vyšetrovacom pokuse, plánkom miesta nehody, znaleckým dokazovaním, vypočutím znalca Ing. P. Š. a fotodokumentáciou sa ukázalo, že na mieste nehody ide o prudkú a neprehľadnú pravotočivú zákrutu v smere jazdy obvineného V. B. Na pravej strane pred miestom nehody sa nachádzala zemina z výkopu jarku, ktorá zasahovala do vozovky na vzdialenosť 0,8 až 1 m. Vzhľadom na to, že vozovka je na tomto mieste široká 4,8 až 5 metrov, musel obvinený V. B. pri obchádzaní prekážky prejsť sčasti na ľavú stranu vozovky. Počínal si tak napriek tomu, že videl z protismeru prichádzať motocyklistu D. Ď. s tandemistom J. B.

Podľa § 10 vyhlášky č. 100/1975 Zb. o pravidlách cestnej premávky vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, vozidla verejného prostriedku hromadnej dopravy osôb, ktoré zastavilo na zastávke, alebo pri obchádzaní prekážky cestnej premávky vybočuje vľavo zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť protiidúcich vodičov, ani ohroziť vodičov idúcich za ním alebo iných účastníkov cestnej premávky, pričom je povinný dať znamenie o zmene smeru jazdy.

Podľa § 14 cit. vyhlášky protiidúci vodiči sa vyhýbajú vpravo, včas a v dostatočnej miere. Ak sa vodiči nemôžu bezpečne vyhnúť, je povinný dať prednosť v jazde protiidúcemu vozidlu ten vodič, ktorý má na svojej strane jazdy prekážku alebo zúženú vozovku.

Z týchto ustanovení vyplýva, že obvinený V. B. mohol a mal obchádzať prekážku po ľavej strane vozovky len za predpokladu, že by neohrozil alebo neobmedzil v jazde protiidúceho motocyklistu D. Ď. a tandemistu J. B. Navyše videl, že protiidúci motocyklista v rozpore s pravidlami o cestnej premávke nevedie motocykel pri pravom okraji vozovky, ale v strede. Bolo teda jeho povinnosťou zastaviť pred prekážkou a umožniť D. Ď. prejsť týmto miestom, čím by bol zabránil zrážke vozidiel, zraneniu motocyklistu a usmrteniu J. B.

Pri zistení zodpovednosti obvineného V. B. nemôže byť na prekážku skutočnosť, že ani motocyklista D. Ď. si nepočínal v súlade s pravidlami cestnej premávky, keď nerešpektoval ustanovenie § 8 ods. 1 cit. vyhlášky. Konanie obvineného V. B. je v príčinnej súvislosti s následkom, t. j. smrťou poškodeného J. B. Je preto za tento následok trestne zodpovedný.