Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 08.06.1978, sp. zn. 7 Tz 41/78, ECLI:CZ:NS:1978:7.TZ.41.1978.1

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, Najvyšší súd SSR zrušil uznesenie mestského prokurátora v Bratislave zo 16. augusta 1977 sp. zn. 2 Pv 782/77 a mestskému prokurátorovi v Bratislave prikázal, aby vec znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Uznesením vyšetrovateľa Správy ZNB hlavného mesta Bratislavy a Západoslovenského kraja – Odboru vyšetrovania Mestskej správy VB v Bratislave z 8. júna 1977 sp. zn. VV-639/00-03-77/3 sa podľa § 160 ods. 1 Tr. por. začalo trestné stíhanie a súčasne bolo podľa § 163 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie proti obvinenému L. K. pre trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, 2 písm. b), c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 26. apríla 1977 o 11.30 hod. v Bratislave viedol autobus DPMB štátnej poznávacej značky BL 74-81 asi s 12 cestujúcimi od Podunajských Biskupíc k n. p. Slovnaft, pričom na križovatke so Šamorínskou cestou nedal prednosť v jazde nákladnému motorovému vozidlu štátnej poznávacej značky DS 21-59, ktoré viedol J. F. po hlavnej ceste. Pri nehode bola na autobuse DPMB spôsobená škoda vo výške asi 20 000 Kčs a na nákladnom vozidle patriacom JRD Horná Potôň vo výške asi 45 000 Kčs. J. F. utrpel ľahšie zranenie.

Po skončení vyšetrovania mestský prokurátor zastavil trestné stíhanie proti obvinenému L. K. podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania podal generálny prokurátor SSR v lehote uvedenej v § 272 Tr. por. sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného. V podstate tvrdil, že mestský prokurátor sa nesprávne domnieval, že ak vodič idúci po hlavnej ceste sprava mal zapnutý pred vchádzaním do križovatky pravý ukazovateľ smeru, obvinený K. ako vodič autobusu mohol vojsť z vedľajšej cesty do križovatky a prechádzať ňou na druhú stranu na vedľajšiu cestu v domnienke, že ich jazdné dráhy sa v križovatke nestretnú. Podľa názoru sťažovateľa obvinený K. nemohol bez akýchkoľvek pochybností usúdiť, že vozidlo idúce po hlavnej ceste bude odbočovať vpravo len z toho, že malo zapnutý pravý ukazovateľ smeru, a to už ďaleko pred križovatkou. Preto zastavenie trestného stíhania proti obvinenému L. K. je nesprávne.

Najvyšší súd SSR preskúmal podľa § 267 ods. 1 Tr. por. správnosť napadnutého uznesenia, ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený.

Vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že obvinený L. K. viedol autobus hromadnej mestskej dopravy po vedľajšej ceste označenej pred križovatkou dopravnou príkazovou značkou C – 1a „Daj prednosť v jazde!“, pred ktorou s autobusom, v ktorom viezol najmenej dvanásť cestujúcich aj zastavil a dal prednosť v jazde nákladnému motorovému vozidlu idúcemu po hlavnej ceste z ľavej strany v smere jeho jazdy. Po prejdení tohto vozidla vošiel do križovatky s úmyslom pokračovať v jazde po vedľajšej ceste smerom na Slovnaft. V križovatke však došlo k zrážke s nákladným motorovým vozidlom idúcim po hlavnej ceste z pravej strany.

Stanovisko mestského prokurátora v Bratislave v napadnutom uznesení, že obvinený L. K. neporušil ustanovenie § 16 ods. 1 vyhlášky č. 100/1975 Zb. o pravidlách cestnej premávky, je prinajmenej predčasné. Mestský prokurátor vychádzal z toho, že vodič nákladného auta J. F. mal pri vchádzaní do križovatky po hlavnej ceste zapnutý pravý ukazovateľ smeru jazdy, a preto vodič autobusu L. K. mohol vojsť do križovatky z vedľajšej cesty a prechádzať križovatku na vedľajšiu cestu, pretože sa mohol domnievať, že ich jazdné dráhy sa v križovatke nestretnú.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 cit. vyhlášky vodič prichádzajúci na križovatku po ceste označenej ako vedľajšia je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej ako hlavná. Pojem „dať prednosť v jazde“ definuje ustanovenie § 7 ods. 19 cit. vyhl.

Z ustanovenia § 16 ods. 1 cit. vyhl. vyplýva pre vodiča povinnosť dať prednosť všetkým vozidlám idúcim po hlavnej ceste. Vodič idúci po vedľajšej ceste môže preto prekrížiť pôvodný smer vozidla prichádzajúceho po hlavnej ceste len vtedy, keď sa bez akejkoľvek pochybnosti presvedčí o tom, že vozidlo idúce po hlavnej ceste pokračuje v jazde takým smerom, ktorý sa nekríži so smerom vozidla, ktoré prichádza do križovatky z vedľajšej cesty.

Z výsledkov dosiaľ vykonaného dokazovania sa nepochybne zistilo, že na nákladnom vozidle, ktoré viedol J. F., bol pred vchádzaním do križovatky zapnutý pravý ukazovateľ zmeny smeru jazdy.

Chyba mestského prokurátora pri hodnotení dosiaľ zisteného skutočného stavu veci je však v tom, že vodič autobusu nemohol za danej dopravnej situácie bez akýchkoľvek pochybností usúdiť, že nákladné vozidlo idúce po hlavnej ceste sprava bude odbočovať vpravo len z toho, že malo zapnutý pravý ukazovateľ smeru jazdy. Z výpovedí vypočutých svedkov vyplýva, že vozidlo, ktoré viedol J. F., malo pravý ukazovateľ smeru jazdy zapnutý už najmenej 250 metrov pred križovatkou. Vozidlo išlo v jazdnom pruhu určenom pre priamy smer a pre smer na odbočenie vpravo rýchlosťou najmenej 50 km za hodinu. Z toho obvinený nemohol bez akýchkoľvek pochybností usudzovať, že nákladné auto bude odbočovať vpravo.

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SSR zo znamenia o zmene smeru jazdy, ktoré dáva vodič prichádzajúci na križovatku po hlavnej ceste, nemožno spoľahlivo (bez akýchkoľvek pochybností) usudzovať na ďalší smer jeho jazdy, napr. preto, že vodič zabudne vypnúť ukazovateľ smeru jazdy, vyhýba sa náhlej prekážke a pod. Vodič prichádzajúci na križovatku po hlavnej ceste má preto prednosť v jazde až do opustenia križovatky. Skutočnosť, že vodič nákladného auta pred a pri vchádzaní na križovatku po hlavnej ceste mal zapnutý pravý ukazovateľ smeru, čím obvineného uviedol do omylu, sa však zhodnotí pri zisťovaní stupňa spoločenskej nebezpečnosti trestného činu.