Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 25.01.1977, sp. zn. 5 Tz 131/76, ECLI:CZ:NS:1977:5.TZ.131.1976.1

Právní věta:

Rozviazanie pracovného pomeru na základe vzájomnej dohody, aj keď k nemu došlo v súvislosti s protiprávnym skutkom pracovníka, nemožno považovať za disciplinárne rozhodnutie o skutku, ktoré - keby bolo dostačujúce - by mohlo byť dôvodom pre zastavenie trestného stíhania podla § 172 odst. 2 písm. b) Tr. por.

Soud:
Název soudu se může lišit od tištěné podoby Sbírky, a to z důvodu zpřehlednění a usnadnění vyhledávání.
Nejvyšší soud SSR
Datum rozhodnutí: 25.01.1977
Spisová značka: 5 Tz 131/76
Číslo rozhodnutí: 34
Rok: 1978
Sešit: 4-5
Typ rozhodnutí: Rozhodnutí
Heslo: Zastavení trestního stíhání
Předpisy: 141/1961 Sb. § 172 odst. 2 písm. b
Druh: Rozhodnutí ve věcech trestních
Sbírkový text rozhodnutí

Č. 34/1978 sb. rozh.

Rozviazanie pracovného pomeru na základe vzájomnej dohody, aj keď k nemu došlo v súvislosti s protiprávnym skutkom pracovníka, nemožno považovať za disciplinárne rozhodnutie o skutku, ktoré – keby bolo dostačujúce – by mohlo byť dôvodom pre zastavenie trestného stíhania podľa § 172 odst. 2 písm. b) Tr. por.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 25. 1. 1977 sp. zn. 5 Tz 131/76.)

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, Najvyšší súd SSR zrušil uznesenie okresného prokurátora v Trnave zo 14. júna 1976 sp. zn. 2 Pv 211/76 a okresnému prokurátorovi v Trnave prikázal, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Z odôvodnenia :

Uznesením okresného prokurátora v Trnave zo 14. júna 1976 sp. zn. Pv 211/76, ktoré sa stalo právoplatným 22. júna 1976, bolo podľa § 172 odst. 2 písm. b) Tr. por. zastavené trestné stíhanie obvineného Š. H. pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 209a odst. 1 Tr. zák., ktorý spáchal tak, že 21. februára 1976 bez príkazu svojho zamestnávateľa použil zverené motorové vozidlo Tatra 603 na súkromnú cestu z Bratislavy do Smoleníc. Toto uznesenie bolo odôvodnené tým, že obvinený trestnú činnosť oľutoval, spôsobenú škodu nahradil, že ide o osobu s dobrými správami o povesti, ktorý dosiaľ trestaný nebol a že zamestnávateľ Kovoprojekta Bratislava 29. februára 1976 s ním rozviazal pracovný pomer. Toto opatrenie, rozviazanie pracovného pomeru, považoval okresný prokurátor za primerané a dostačujúce a trestné stíhanie obvineného zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal generálny prokurátor SSR v šesťmesačnej lehote uvedenej v § 272 Tr. por. sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného Š. H. Hlavná chyba okresného prokurátora je v tom, že zastavil trestné stíhanie obvineného, hoci o skutku, pre ktorý je stíhaný, nerozhodol žiadny iný orgán. K rozviazaniu pracovného pomeru medzi obvineným a jeho zamestnávateľom došlo dohodou. Rozviazanie pracovného pomeru na základe dohody nemožno považovať za rozhodnutie o skutku, ktorý je predmetom konania. Takým opatrením by mohli byť iba uloženie kárneho opatrenia, čo sa však v danom prípade nestalo.

Najvyšší súd SSR preskúmal podľa § 267 odst. 1 Tr. por. napadnutí uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zákon bol porušený.

Obvinený sa priznal, že 20. februára 1976 bez súhlasu zamestnávateľa odišiel zvereným autom do Smoleníc a tam sa zdržal až do 21. februára 1976, keď ho o 11.00 hod. kontrolovali príslušníci VB. Z toho vyplýva, že obvinený zverené motorové vozidlo začal bez povolenia používať 20. februára 1976 a mal ho v používaní aj 21. februára 1976, keď ho členovia VB kontrolovali.

Okresný prokurátor porušil zákon, keď zastavil trestné stíhanie obvineného podľa § 172 odst. 2 písm. b) Tr. por.

Podľa § 172 odst. 2 písm. b) Tr. por. vyšetrovateľ a vo vyhľadávaní prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak o skutku obvineného už rozhodol národný výbor alebo iný orgán disciplinárne, kárne alebo cudzozemský súd alebo úrad a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce. V prejednávanej veci nerozhodol o skutku obvineného žiadny z orgánov uvedených v ustanovení § 172 odst. 2 písm. b) Tr. por. O kárnych opatreniach a ich ukladaní sa hovorí v § 76 až 81 Zákonníka práce. Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny vytkne pracovníkovi vedúci pracovník, za závažné a opakované porušenie pracovnej disciplíny môže vedúci organizácie uložiť pracovníkovi niektoré v týchto kárnych opatrení: pokarhanie, verejné pokarhanie, zníženie, prípadne odňatie prémií alebo odmien alebo iných zložiek mzdy vyjadrujúcich osobné ohodnotenie na dobu až troch mesiacov, a konečne preradenie na menej platenú prácu na dobu troch mesiacov, prípadne zníženie základného alebo funkčného platu až o 10 % na dobu až troch mesiacov.

Rozviazanie pracovného pomeru obvineného so zamestnávateľom na základe vzájomnej dohody, ako sa to uvádza v prípise Kovoprojekty Bratislava z 8. marca 1976 ( § 42 a 43 Zákonníka práce), nemožno považovať za rozhodnutie o skutku obvineného, aké má na mysli § 172 odst. 2 písm. b) Tr. por. Okresný prokurátor preto zastavil trestné stíhanie obvineného bez zákonného podkladu.