Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 19.09.1975, sp. zn. 2 Cz 75/75, ECLI:CZ:NS:1975:2.CZ.75.1975.1

Štátne notárstvo Bratislava-mesto prejednalo dedičstvo po poručiteľke A. S., ktorá zomrela 22. 12. 1974 a vo svojom závete z 18. 10. 1974 ustanovila manželov M. L. a A. L. za svojich dedičov ohľadne domu (prízemnej časti) so záhradkou v B. Po poručiteľke zostalo aj bytové zariadenie v troch izbách a ďalšie hnuteľnosti.

Štátne notárstvo vykonalo súpis aktív a pasív dedičstva. Pritom do aktív dedičstva pojalo nehnuteľnosti v B.: parc. č. 1471/1 – záhradu o výmere 471 m2 v ideálnej polovici, parc. č. 1475 – zastavanú plochu o výmere 387 m2 a dom na pozemku parc. č. 1475 v celosti, v cene 116 957,40 Kčs.

Štátne notárstvo Bratislava-mesto rozhodlo o určení všeobecnej ceny a čistej hodnoty dedičstva a po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydalo ďalšie rozhodnutie, ktorým potvrdilo závetným dedičom nadobudnutie dedičstva ohľadne poručiteľkiných nehnuteľností a ohľadne hnuteľností rozhodlo, že pripadajú podľa ustanovenia § 462 O. z. štátu.

Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, tak, že uvedenými rozhodnutiami štátneho notárstva o určení všeobecnej ceny a čistej hodnoty dedičstva a o potvrdení nadobudnutia dedičstva a o pripadnutí dedičstva štátu bol porušený zákon.

Z odôvodnenia:

Pri rozhodovaní i pri ostatnej svojej činnosti štátne notárstvo vychádza zo skutočného stavu veci, dbá o určitosť právnych vzťahov a o predchádzanie sporom ( § 4 ods. 1 Not. por.).

Účastníci konania sú tí, o ktorých možno mať dôvodne za to, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak niet takýchto osôb, štát ( § 28 Not. por.).

V predbežnom vyšetrení si štátne notárstvo obstará údaje potrebné pre zistenie dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov ( § 29 ods. 1 Not. por.).

Štátne notárstvo zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Vychádza pritom najmä z údajov účastníkov. Tieto údaje a ostatné vyšetrené okolnosti preverí podľa potreby vyšetrením na mieste samom, výsluchom svedkov, listinami alebo inými dôkaznými prostriedkami ( § 34 ods. 1 Not. por.).

Na podklade zistenia podľa ustanovenia § 34 Not. por. štátne notárstvo určí všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva v čase smrti poručiteľa ( § 37 ods. 1 Not. por.).

Štátne notárstvo v tejto dedičskej veci v konaní a vo svojich rozhodnutiach podľa uvedených zákonných ustanovení nepostupovalo.

Štátne notárstvo predovšetkým malo vyrozumieť hneď od začiatku konania finančný odbor ObNV v B. I., keď po poručiteľke zákonní dedičia nezostali; tomuto orgánu mala byť daná možnosť, aby sa vyjadril aj k platnosti závetu ohľadne nehnuteľností po poručiteľke. Bolo potrebné ho upovedomiť aj z hľadiska zabezpečenia hnuteľností patriacich do dedičstva v zmysle ustanovenia § 30 Not. por.

Pokiaľ ide o ocenenie nehnuteľností po poručiteľke, vychádzalo štátne notárstvo z ocenenia, ktoré vykonal znalec v dedičskom konaní po poručiteľkiných rodičoch (manželoch E.) na Štátnom notárstve Bratislava-mesto pod sp. zn. D 2209/73. Štátne notárstvo však tento znalecký posudok v zmysle ustanovenia § 25 Not. por. nepodrobilo hodnoteniu podľa ustanovenia § 132 O. s. p.

V tejto súvislosti sa štátne notárstvo muselo totiž zaoberať aj otázkou vlastníckych alebo spoluvlastníckych vzťahov ohľadne domu po poručiteľke, lebo to bolo rozhodujúce pre vykonanie súpisu aktív a pasív dedičstva. V už uvedenom konaní v dedičskej veci po rodičoch poručiteľky (sp. zn. D 2209/73) ocenil tento dom znalec len ako prízemie domu (bez nadstavby poschodia), a to ako samostatnú vec. Prízemie a poschodie toho istého domu nemajú však povahu samostatných vecí naležajúcich dokonca rozdielnym vlastníkom. Pokiaľ sa v dedičskej veci sp. zn. D 2209/73 pri súpise aktív a pasív dedičstva po rodičoch poručiteľky poukazovalo na to, že manželia E. nadobudli prízemie domu registrovanou zmluvou (sp. zn. R I 476/70 Štátneho notárstva Bratislava-mesto) ako osobné vlastníctvo bytu, bolo treba aj v tomto dedičskom konaní po poručiteľke A. S. posúdiť, či a na akom skutkovom a právnom základe sa mohli manželia E. ako bezpodieloví osobní spoluvlastníci prízemného rodinného domčeka stať uvedenou zmluvou osobnými spoluvlastníkmi bytu na prízemí tohto domčeka. Takúto transformáciu osobného vlastníctva k rodinnému domčeku na osobné vlastníctvo k bytu (ani v dôsledku prístavby poschodia) zákon č. 52/1966 Zb. ani iný právny predpis nepozná; podľa ustanovení zákona č. 52/1966 Zb. možno nadobudnúť byt do osobného vlastníctva spoločnou výstavbou domu, prevodom zo štátneho socialistického vlastníctva, dedením a prevodom vlastníctva bytu medzi občanmi.

Za tohto stavu nemohlo štátne notárstvo bez ďalšieho postupovať tak, že uviedlo do súpisu aktív a pasív dedičstva síce dom v celosti, avšak s ocenením podľa znaleckého posudku, ktorý oceňoval len prízemie poschodového domu ako rodinný domček bez nadstavby. Uvedený posudok napokon v rozpore s ustanovením § 2 ods. 3 vyhlášky č. 47/1969 Zb. /1/ nebral do úvahy ani to, že v súvislosti s prístavbou došlo v r. 1971 až 1972 k stavebným úpravám a technickému vylepšeniu aj prízemnej časti domu, takže zníženie ceny o 1 % nebolo na mieste.

Štátne notárstvo v dôsledku toho pochybilo napokon aj v tom, že svojím rozhodnutím potvrdilo závetným dedičom nadobudnutie domu postaveného na pozemku parc. č. 1475 v B. v celosti, hoci aj z obsahu dedičského konania po rodičoch poručiteľky vyplývalo, že poručiteľka nebola výlučnou vlastníčkou tohto domu.

Uvedenými rozhodnutiami štátneho notárstva a v konaní, ktoré im predchádzalo, bol teda porušený zákon v ustanoveniach § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 28, § 29 ods. 1, § 34 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 ods. 2 a 3 Not. por. v súvislosti s ustanovením § 132 O. s. p. a ustanovením § 462 O. z.

1) v ČSR vyhlášky č. 43/1969 Zb.