Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 30.01.1976, sp. zn. 5 Tz 166/75, ECLI:CZ:NS:1976:5.TZ.166.1975.1

Dôvodom na vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie podľa § 188 odst. 1 písm. f) Tr. por. je fakt, že obvinený nemal v prípravnom konaní obhajcu, hoci so zreteľom na sadzbu odňatia slobody ide o prípad nutnej obhajoby v zmysle § 36 odst. 3 tr. por.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 30. januára 1976 sp. zn. 5 Tz 166/75.)

Najvyšší súd SSR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR v prospech obvineného T. M., zrušil právoplatný rozsudok Okresného súdu v Leviciach z 12. 2. 1975 sp. zn. 2 T 347/74 a okresnému prokurátorovi v Leviciach prikázal vo veci znova konať a rozhodnúť.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom Okresného súdu v Leviciach z 12. 2. 1975 sp. zn. 2 T 347/74 bola obvinená T. M. uznaná za vinnú z trestného činu krádeže podľa § 247 odst. 1, 2 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1. 8. 1974 odcudzila z bytu F. B. v Mochovciach vkladnú knižku s vkladom 22 500 Kčs, z ktorej toho istého dňa v Slovenskej štátnej sporiteľni vybrala pre svoj prospech 21 500 Kčs. Za to jej bol uložený bezpodmienečný trest odňatia slobody v prvej nápravnovýchovnej skupine.

Tento rozsudok stal sa právoplatným.

Proti tomuto právoplatnému rozsudku podal generálny prokurátor SSR sťažnosť pre porušenie zákona v prospech obvinenej T. M. Uviedol, že napadnutým rozsudkom a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvinenej v ustanovení § 36 odst. 3 Tr. por., lebo obvinená nemala obhajcu, hoci ho mala mať už v prípravnom konaní, keďže išlo o trestný čin, na ktorý je stanovená sadzba s hornou hranicou prevyšujúcou päť rokov. Generálny prokurátor SSR navrhol vysloviť porušenie zákona v neprospech obvinenej a domáhal sa nápravy chybného rozhodnutia.

Najvyšší súd SSR preskúmal podľa § 267 odst. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený.

Podľa § 36 odst. 3 Tr. por., ak sa vykonáva konanie o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní.

V uvedenej veci sa síce začalo trestné stíhanie proti obvinenej pre trestný čin krádeže podľa § 247 odst. 1 Tr. zák., ale okresný prokurátor v Leviciach nariadil uznesením zo 7. 10. 1974 č. Pv 668/74, aby vyšetrovanie vykonal vyšetrovateľ okresnej prokuratúry. Ten uznesením sp. zn. Vp 68/74 z 9. 10. 1974 oznámil T. M., že je obvinená z trestného činu krádeže podľa § 247 odst. 1, 2 písm. d) Tr. zák. a súčasne ju v ten deň vypočul ako obvinenú. Urobil tak napriek tomu, že obvinená si ešte nezvolila obhajcu a vyšetrovateľ jej ani neurčil lehotu, v ktorej si obhajcu mohla zvoliť. Zrejme prehliadol, že na trestný čin krádeže podľa § 247 odst. 2 Tr. zák. je sadzba trestu odňatia slobody od dvoch do osem rokov, v dôsledku čoho v zmysle ustanovenia § 36 odst. 3 Tr. por. obvinená musela mať obhajcu už v prípravnom konaní. Túto chybu prehliadol i okresný prokurátor, keď podal na obvinenú obžalobu pre trestný čin podľa § 247 odst. 1, 2 písm. d) Tr. zák., ale i okresný súd, keď namiesto toho, aby podľa § 186 písm. e) Tr. por. nariadil predbežné prejednanie obžaloby a potom podľa § 188 odst. 1 písm. f) Tr. por. vrátil vec prokurátorovi na došetrenie s cieľom odstrániť tento nedostatok, určil deň hlavného pojednávania, vec prejednal a rozhodol bez toho, žeby obvinená mala obhajcu.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Leviciach z 12. 2. 1975 sp. zn. 2 T 347/74 a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvinenej. Preto Najvyšší súd SSR vyslovil podľa § 268 odst. 2 Tr. por. zistené porušenie zákona a podľa § 269 odst. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a súčasne podľa § 270 odst. 1 Tr. por. prikázal okresnému prokurátorovi v Leviciach, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Úlohou prokurátora bude vykonať prípravné konanie bez porušenie ustanovenia § 36 odst. 3 Tr. por.