Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 18.10.1974, sp. zn. 5 Tz 114/74, ECLI:CZ:NS:1974:5.TZ.114.1974.1

Právní věta:

Zápisnicu o výpovedi spoluobvineného v prípravnom konaní, voči ktorému nebola podaná obžaloba, možno na hlavnom pojednávaní prečítať podla § 211 odst. 2 písm. a) Tr. por. per analogiam.

Soud: Nejvyšší soud SSR
Datum rozhodnutí: 18.10.1974
Spisová značka: 5 Tz 114/74
Číslo rozhodnutí: 35
Rok: 1975
Sešit: 6-7
Typ rozhodnutí: Rozsudek
Heslo: Dokazování, Výpověď spoluobviněného
Předpisy: 141/1961 Sb. § 211 odst. 2 písm. a
Druh: Rozhodnutí ve věcech trestních
Sbírkový text rozhodnutí

Č. 35/1975 sb. rozh.

Zápisnicu o výpovedi spoluobvineného v prípravnom konaní, voči ktorému nebola podaná obžaloba, možno na hlavnom pojednávaní prečítať podľa § 211 odst. 2 písm. a) Tr. por. per analogiam.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 18. októbra 1974 sp. zn. 5 Tz 114/74.)

Okresný prokurátor v Komárne podal proti obvinenému D. M., juhoslovanskému štátnemu občanovi, obžalobu za trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 odst. 1, 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 7. decembra 1973 ako ekonóm podniku Inox-Produtk Belehrad, po príchode na územie ČSSR si na nezistenom mieste zadovážil 800 kusov rôznych automobilových ložísk v celkovej ŠMC 29 200,- Kčs, ktoré na svojom osobnom aute zn. Audi ŠPZ SM 267 – 29 (YU) prepravil do Komárna. Dňa 8. decembra 1973 ani o 8.00 hod. na štátnej ceste č. 63 medzi obcami Nová Stráž – Komárno sa dohodol s posádkou bulharského kamióna I. I. S a L. D. CH., že uvedená ložiská prepašujú v kamióne cez pohraničný prechod z ČSSR do MĽR v Komárne za odmenu 500 dinárov. Ložiská ukryli v kamióne, tie sa však našli pri colnej prehliadke na pohraničnom prechode v Komárne.

Okresný súd v Komárne po predbežnom prerokovaní obžaloby uznesením z 23. mája 1974 sp. zn. 1 T 109/74 okrem iného rozhodol, že sa vec vracia podľa § 188 odst. 1 písm. f) Tr. por. prokurátorovi na došetrenie.

Krajský súd v Bratislave zamietol uznesením z 25. júna 1974 sp. zn. 1 To 320/74 podľa § 148 odst. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora.

Najvyšší súd SSR zrušil na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, uznesenie krajského súdu ako aj uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým sa vec vrátila prokurátorovi na došetrenie a Okresnému súdu v Komárne prikázal, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

K námietke súdov oboch stupňov, že výpovede spoluobvinených občanov BĽR I. I. S. a L. D. CH., ktorí obvineného D. M. usvedčujú, nemožno v konaní pred súdom použiť, lebo voči nim nebola podaná obžaloba, Najvyšší súd SSR uviedol:

Z obsahu spisov vyplýva, že vyšetrovateľ ZNB odd. VB v Komáren 8. decembra 1973 vzniesol podľa § 163 odst. 1 Tr. por. obvinenie aj proti I. I. S. a L. D. CH. za účastníctvo na trestnom čine porušovania predpisov a obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 9 odst. 2, § 10 odst. 1 písm. c), § 124 odst. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a vypočul ich ako obvinených. Dňa 9. decembra 1973 boli konfrontovaní s obvineným D. M. a boli vypočutí aj pri rekonštrukcii konanej 10. decembra 1973. Z obsahu spisov je ďalej zrejmé, že obvinení I. I. S. a L. D. CH. boli po vykonaní týchto neodkladných vyšetrovacích úkonov prepustení aj s kamiónom cez hraničný prechod do MĽR o prevzatie ich trestného stíhania. Vyšetrovateľ ZNB preto trestné stíhanie voči nim prerušil.

Názor súdov oboch stupňov, že zápisnice z prípravného konania o výpovediach obvineného I. I. S. a L. D. CH. nemožno v konaní pred súdom použiť, nie je správny.

Medzi ČSSR a BĽR je uzavretá medzinárodná zmluva o právnom styku vo veciach trestných publikovaná pod č. 57/1954 Zb., ktorá nevylučuje, aby súd požiadal o predvolanie uvedených osôb za účelom ich vypočutia ako svedkov na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ by sa však tieto osoby stali pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľné, alebo z iných príčin by nebolo možné vykonať v dohľadnom čase ich vypočutie na hlavnom pojednávaní, môže súd postupovať podľa § 211 odst. 2 písm. a) Tr. por. Toto ustanovenie dovoľuje vykonať dôkaz výpoveďou spoluobžalovaného formou prečítania zápisnice o jeho skoršej výpovedi. Na veci nič nemení, že voči obvineným I. I. S. a L. D. CH. nebola podaná obžaloba. Ustanovenie § 211 odst. 2 písm. a) Tr. por. sa použije analogicky. V dôsledku toho možno postupovať podľa § 211 odst. 1 písm. a) Tr. zák. aj v tých prípadoch, keď sa spoluobvinený, ktorý bol v prípravnom konaní vypočutý, stane v neskoršom štádiu trestného konania nedosiahnuteľným (napr. pred podaním obžaloby zomrie) a vykonanie tohto dôkazu v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní je nevyhnutné v záujme zistenia skutočného stavu veci u iného obvineného, voči ktorému je podaná obžaloba. Z uvedeného je zrejmé, že požiadavka súdov oboch stupňov na opakovanie výsluchu I. I. S. a L. D. CH. v prípravnom konaní je neopodstatnená, lebo je založená na nesprávnom názore, že nemožno použiť zápisnicu z prípravného konania o ich výpovediach ako obvinených pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní.